* 28.10.1815 Uhrovec, † 12.01.1856 Modra

Vedúcou osobnosťou slovenského života v období vrcholiaceho národného obrodenia bol Ľ. Štúr. Narodil sa v Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal aj základné vzdelanie. Po štúdiách v Rábe prešiel na lýceum do Bratislavy.

Tu sa stal členom Spoločnosti česko-slovanskej a neskôr jej vedúcou osobnosťou. Po zrušení Spoločnosti preniesol jej činnosť na Katedru československej reči a literatúry. Dvojročný pobyt v Halle prehĺbil jeho vedomosti a upevnil aj jeho vlastenecké cítenie.

Po návrate prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Pre túto činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry. V živote mal 2 lásky – Marie Pospíšilovú a Adelu Ostrolúcku.

Potrebu uzákonenia spis. slovenčiny ( 1843 ) odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí. Za základ si zobral stredoslovenské nárečie, ktoré je najčistejšie nárečie. Jeho Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski sa stali strediskom národného života. Žiadal o zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu a rozšírenie národného školstva.

Na podnet Štúra, Hurbana a Hodžu sa v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši zišli predstavitelia národného hnutia a sformulovali Žiadosti slovenského národa, v ktorých žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách o autonómiu Slovenska v rámci Uhorska v Budapešti.

V septembri 1848 sa utvorila vo Viedni Slovenská národná rada, ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Štúrova básnická tvorba nie je rozsiahla. Už ako študent uverejnil v češtine cyklus básní Dumky večerní. Zaznieva z nich romantický smútok, prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Zomrel predčasne 12. januára 1856, keď sa postrelil pri poľovačke v Modre.