Stal sa zakladateľom prvej kníhtlačiarne na strednom Slovensku a tretej najstaršej na Slovensku a to v Banskej Bystrici už polovici 16. storočia. Jeho meno v archívnych dokumentoch sa vyskytuje ako Sculteti, Schultiss alebo Scholtz. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť presne je dátum narodenia ani úmrtia. S určitosťou však vieme, že pochádzal z Dolnej Lehoty, kde sa toto meno vyskytuje už na začiatku 16.storočia a trvá až dodnes .
V listinách z roku 1571 sa ešte v Prešove spomína kníhkupec Šimon Scholtz, ktorý bol podľa všetkého Krištofov príbuzný. V roku 1656 Šimonov vnuk Tomáš zriadil knihtlačiareň aj v tom to východoslovenskom meste.
Vráťme sa však ku Krištofovi, v septembri 1573 Krištof listom oboznamuje mestskú radu so zámerom zriadiť v B.Bystrici tlačiareň. Tlačiarenské zariadenia chcel pôvodne kúpiť vo Viedni, ale pretože bolo tam drahé rozhodol sa vycestovať do Nemecka. V Lipsku výhodnejšie kúpil nový tlačiarenský lis a nepoužité sady písma. Pretože nemal pri sebe dostatok peňazí musel si požičať. Aj furmanovi za odvoz dlhoval. Keďže dlh nemohol splatiť musel pod hrozbou väzenia dať stroje do zálohy v istej obci pri Olomouci. Aby mohol ich doviesť do Bystrice prosil mesto o pomoc. Mestská rada mu vyhovela až o štyri roky.
Po prekonaní všetkých prekážok a útrap vytlačil dňa 31 januára 1578 prvú knihu spis banskobystrického učiteľa Jakuba Pribitzera : Trastatus de cometa… .Nakoľko Škultéty nebol majetný mal neustále problémy z finančným zabezpečením chodu kníhtlačiarne. Likvidačný charakter na jeho dielo mali nariadenia cisára Rudolfa II z roku 1579 a 1584, ktorými bola zakázaná činnosť všetkých kníhtlačiarní, ktoré nemali osobitné povolenie panovníka. Ďalším nepriaznivým vplyvom bola turecká expanzia do Európy, z toho vyplývajúci hospodársky útlm a pokles objednávok. Po roku 1590 sa z menom Krištof Škultéty už žiadnych archiváliách nestretávame a tak sa predpokladá že jeho dielňa zanikla.
Technické vybavenie jeho dielne nakoľko pochádzalo z Nemecka – kolísky kníhtlače – bolo na svoju dobu na dobrej úrovni. Bola vybavená nasledovnými typmi písma: antikva, cicero, colonel, kurzíva borgis ako aj gréckymi typmi. Je pravdepodobné, že Škultétyho tlačiareň pokryla svojou produkciou veľké územie stredného Slovenska, väčšinou kultúrne vyspelé banské mestá. Tlačil okrem kníh aj drobné tlače ako kalendáre a kázne, ktoré sa však v dôsledku ich bežného používania nedochovali.