politik, astronóm, vojenský letec, najvýznamnejšia osobnosť moderných slovenských dejín
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21.7.1880 (streda) v Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny. Jeho otec Pavol bol skalopevný národniar, a tak vychovával aj svoje deti. Po štúdiách na evanjelickom lýceu v Bratislave (1890), študoval v Šoproni (1893) a gymnaziálne štúdiá ukončil maturitou v roku 1898 na gymnáziu v Szarvasi. V roku 1898 odišiel Štefánik do Prahy, kde najprv študoval stavebné inžinierstvo na technike a v rokoch 1900 - 1904 astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1904 obhájil dizertačnú prácu O novej hviezde v súhvezdí Cassiopea objavenej v roku 1572, zložil rigorózne skúšky a bol promovaný na doktora filozofie. Štefánikova mimoriadna inteligencia a výnimočné čaro jeho osobnosti prispeli k jeho rýchlemu zblíženiu sa s českou kultúrnou a vedeckou spoločnosťou. V Prahe nadviazal Štefánik kontakty so slovenskou študujúcou mládežou, ktorá sa grupovala v spolku Detvan, ktorému istý čas aj predsedal. V časopise Čas vychádzala Štefánikova rubrika, ktorá mala vzbudzovať záujem českej verejnosti o Slovensko. Štefánik sa stretával s predstaviteľmi hlasistického hnutia, združenými okolo časopisu Hlas a obhajoval myšlienku česko-slovenskej jednoty. V novembri 1904 odišiel Milan Rastislav Štefánik do svojej druhej vlasti do Francúzska. Tu v Paríži pod vedením profesora Julesa Janssena, zakladateľa, priekopníka astrofyziky a riaditeľa observatória v Meudene, sa mu otvorili široké možnosti vedeckého bádania. Už v prvých rokoch publikoval 12 vedeckých prác. Spolu sa zúčastnili výpravy na Mont Blanc, aby pozorovali Slnko a Mars. V Paríži pracoval Štefánik v slávnom observatóriu Meudone. Zúčastnil sa ďalších pozorovaní na Mont Blancu, výpravy do Španielska, zúčastnil sa na zjazde Madzinárodnej únie pre výskum Slnka v Oxforde. V máji 1907 udelila Francúzska astronomická spoločnosť Štefánikovi Janssenovu cenu za početné práce uskutočnené na montblanskom observatóriu. Štefánik sa stal plateným spoluriaditeľom observatória na Mont Blancu, ale spoločnosť tohto observatória sa rozhodla v roku 1908 hvezdáreň zrušiť. Jeho cieľom v nasledujúcich rokoch sa stalo založenie samostatného observatória. V roku 1910 ho vedecké ústavy Bureau des Longitndes a Bureau Central Météorologigne poverili pozorovaním Halleyovej kométy na Tahiti.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Milan Rastislav Štefánik životopis
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | neuvedeny | ||
Jazyk: | Počet slov: | 780 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.1 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 5m 10s |
Pomalé čítanie: | 7m 45s |
Podobné referáty
Milan Rastislav Štefánik životopis | SOŠ | 2.9824 | 1108 slov | |
Milan Rastislav Štefánik životopis | SOŠ | 2.9810 | 575 slov | |
Milan Rastislav Štefánik životopis | SOŠ | 2.9805 | 2685 slov | |
Milan Rastislav Štefánik životopis | SOŠ | 2.9389 | 308 slov | |
Milan Rastislav Štefánik životopis | SOŠ | 2.9769 | 1596 slov | |
Milan Rastislav Štefánik životopis | SOŠ | 2.9624 | 801 slov | |
Milan Rastislav Štefánik životopis | SOŠ | 2.9793 | 3074 slov | |
Milan Rastislav Štefánik životopis | SOŠ | 2.9725 | 307 slov |