- flámsky majster, ktorého obrazy zo života vidiečanov (Spor fašiangov s pôstom, 1560; Návrat z lovu, 1565) patria k prvým významným dielam žánrového maliarstva, no v mnohom ho aj presahujú. Za Bruegelovými grotesknými výjavmi, napríklad za fantazijnými predstavami obžerstva V krajine pecúchov (1567), sa totiž podobne ako u jeho predchodcu Hieronyma Boscha vždy skrýva mravné posolstvo. V jeho diele nájdeme aj pesimistické vízie ako u Boscha, napríklad Triumf smrti (asi 1560). Na rozdiel od Boscha vašk Bruegel patrí už do éry renesančného humanizmu a vo svojich úvahách o márnosti a nerozumnosti ľudského konania nevychádza len z kresťanskej tradície, ale aj zo svetského života, z ľudovej slovesnosti a z anglickej mytológie (Ikarov pád, 1558). Okrem filozofickej hĺbky vyniká Bruegelovo dielo aj maliarskymi kvalitami a novátorskými prístupmi. Používal netradičnú kompozíciu obrazov, v ktorých sa najvýznamnejšia časť deja odohráva na okraji alebo v pozadí. Očaruje aj nezvyčajne realistickým stvárnením prostých ľudí a krajiny. Obaja Bruegelovi synovia, Jan a Pieter, boli maliarmi, ale zďaleka nedosiahli otcovu originalitu.