Ľudovít Štúr prezývaný aj Velislav sa narodil 29.10.1815 v Uhorci a zomrel 12.1.1856 v Modre. Známy aj ako vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia, ideológ a organizátor slovenského buržoáznodemokratického národnooslobodzovacieho hnutia v polovici 19.storočia, kodifikátor spisovnej slovenčiny, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, pedagóg, redaktor.
Základné vzdelanie dostal v Uhrovci u svojho otca- učiteľa Samuela Štúra. V roku 1829-36 študoval na nižšom gymnáziu v Rábe, 1829-36 na evanjelickom líceu v Bratislave. Roku 1838-40 študoval na univerzite v Halle, 1840-43 bol zástupcom J. Palkoviča na evanjelickom líceu v Bratislave, potom ako súkromný vedec a 1845-48 redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín v Bratislave. Po politickej účasti v revolúcii 1848-49 žil od 1851 pod policajným dozorom v Modre. Popri vlastnom štúdiu čítaval rímskych klasikov a zaujímal sa najmä o dejiny umenia. Štúdium v Halle prospelo k rozvoju Štúrovskej osobnosti. Štúr sa vďaka odporúčaniam P.J.Šafárika venoval hlavne modernej jazykovede a histórii.
Najväčší význam pre Štefánikove svetonázorové formovanie mala Heglova filozofia, najmä jeho dialektická metóda a chápanie dejín. Na rozdiel od Hegla zavŕšenie ľudských dejín nevidel v Nemectve, ale v Slovanstve. V rokoch 1848-1849 prestal Štúr s politikou. Usadil sa v Modre, kde vychovával siroty po bratovi Karolovi. Venoval sa už iba literatúra a vede.
Za celý svoj pobyt v Modre napísal Štúr veľa básni a poviedok. Napríklad ako: Spevy a piesne, O národných piesňach a povestiach plemien slovenských (bola vydaná v češtine). Štúrov plodný život pretrhla tragická udalosť. Dňa 22.12.185 sa na poľovačke nešťastne zranil a 12.1.1856 zraneniu podľahol. Jeho pohreb sa stal manifestáciou jednoty celého slovenského národa, o ktorý po celý život usiloval. Účinkovanie Štúra v slovenských dejinách a jeho dielo sú mimoriadne významné a plodné, hoci neraz aj zložité a protirečivé.
Štúr bol pri moderného slovenského národa a prispel k jeho formovaniu svojou politickou, novinárskou a taktiež spisovateľskou prácou, ako kodifikátor spisovnej slovenčiny, národný buditeľ a veselý bojovník proti národnému a sociálnemu útlaku. Štúra, ale nepozná Slovensko ako niekoho, kto bol iba politikom, kto iba študoval a písal knihy. Ľudia ho poznali aj ako človeka, ktorý miloval svoju vlasť a urobil pre ňu všetko čo bolo v jeho silách. Príkladom je aj uzákonenie Štúrovskej spisovnej slovenčiny, ktorú používame dodnes, ale aj mnoho básni v ktorých popisuje nádheru svojej rodnej vlasti. Ľudia sa mu v SR zato poďakovali Štúrovom (mesto pomenované práve po Ľudovítovi Štúrovi), jazykovedným ústavom SAV (Slovenská akadémia vied), mnoho námestí a ulíc je po Štúrovi pomenovaných; má postavených viacero pomníkov a početné pamätné tabule, v Modre múzeum.
