- ( I 807 - 82), taliansky revolucionár, jeden z hlavných predstavitel'ov tzv. risorgimenta - hnutia za zjednotenie Talianska - a veliteľ výpravy, ktorá napomoh-la vytvorenie jednotného Talianskeho kráľov-stva r. 1861. R. 1834 sa Garibaldi v Janove zúčastnil neúspešného republikánskeho po-vstania, inšpirovaného myšlienkami hnutia Mladé Taliansko. Založil ho Giuseppe Mazzini, s ktorým Garibaldi sympatizoval od za-čiatku 30. rokov. Po porážke povstania ušiel Garibaldi, ktorý bol odsúdený na trest smrti, do Francúzska a potom do Uruguaja a Brazí-lie, kde sa naučil umeniu partizánskej vojny. Po 12 rokoch sa do Talianska vrátil a zúčast-nil sa na revolúcii r. 1848. Stal sa obľúbeným hrdinom a vytvoril dobrovol'nícku armádu tzv "červených košieľ, ktorá v júni 1849 brá-nila Rímsku republiku proti pápežovi Piovi IX. a francúzskym jednotkám. Pre svoj odpor vo-či nepriateľom i elegantný ústup si získal sym-patie ľudu.
Po d'alších rokoch v exile prijal pozvanie grófa Camilla Cavoura a r. 1859 sa stal pie-montským generálom a velitel'om dobrovol'níckeho zboru alpských jágrov vo víťaznej vojne proti Rakúsku v severnom Taliansku. V nasledujúcom roku dobyl Sicíliu a Neapol, hlavné mesto Kráľovstva oboch Sicílií. Po štyroch mesiacoch odovzdal južné Taliansko do rúk sardínskemu kráľovi Viktorovi Emanuelovi II. r. 1862 sa pokúsil o obsadenie Ríma, ale neuspel. R. 1867 ho porazili Francú-zi a pápežské jednotky pri Mentane, keď sa opäť pokúšal dobyť Rím. R. 1870/71 sa s dob-rovol'níkmi pridal na stranu Francúzska proti Prusom. Posledné roky života strávil ako samotár na svojom ostrove Caprera.