1768 na pozvanie Kristiána VII., kráľa Dánska a Nórska, sledoval Venušu za polárnym kruhom na ostrove Vardö. Pozoroval jej prechod slnečným diskom, tzv. zatmenie Slnka. Na základe arktických pozorovaní ako prvý vypočítal mimoriadne presnú paralaxu Slnka na 8,82“ oblúkovej sekundy, čo sa len veľmi málo odchyľuje od súčasnej hodnoty 8,7915 oblúkovej sekundy, a vzdialenosť Zeme od Slnka. Vzhľadom na vtedajšie jednoduché astronomické prístroje to bol veľký vedecký úspech. Jeho sprievodcom bol asistent Trnavskej univerzity, bývalý žiak a rehoľný spolubrat Jána Nepomuka Sajnovicsa.

1769 bol prijatý za dopisujúceho člena Dánskej akadémie vied v Kodani

1771 začal v maďarskom Jágri budovať ďalšiu hvezdáreň

1774 predložil plán na založenie akadémie vo Viedni


Členstvo

Vedecká spoločnosť v Paríži, Bologni, Kodani, Londýne, Trondheim, Štokholm a Göttingen.


Ocenenia

1780 zlatá medaila poľského kráľa Stanislava, ktorému poslal do daru svoj prístroj na sledovanie planét (Pressburger Zeitung)
1790 vyznamenanie rádom Britského impéria (Rad anglickej vlády)

Prvenstvá

Prvý, kto upozornil na skutočnosť, že polárna žiara nepodlieha iba vplyvu Zeme, ale aj Slnka a Mesiaca.

Jeden z prvých európskych vedcov, ktorí sa vedecké poznatky o magnetickom poli snažili aplikovať v praxi. Jeho idey boli priekopnícke. Škoda, že väčšina z jeho prác o magnetickom poli sa nezachovala.


Ďalšie zaujímavosti

Hellovo meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci, tiež od roku 1935 na podnet Medzinárodnej astronomickej únie aj jeden asteroid.

Československá pošta vydala v roku 1970 na jeho počesť príležitostnú známku.

UNESCO ho zaradilo pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností.

V Žiari nad Hronom je po ňom pomenovaná aj hvezdáreň a planetárium.

31. 7. 2000 bola zaradená do astronomického zoznamu planetka (3727) MAXHELL. Objavil ju A. Mrkos 7. 8. 1981. Meno navrhli astronómovia z Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici.


Tvorba

Publikačná činnosť