- britský politik a spisovateľ, ktorý začal parlamentnú kariéru r. 1900 ako konzervatívec, ale počas 2. svetovej vojny sa stal ministrom námorníctva (prvým lordom admirality) ako člen Liberálnej strany. Po vojne sa vrátil ku konzervatívcom a ako minister financií pomáhal potlačiť generálny štrajk (1926). Od r. 1929 nezastával nijakú vládnu funkciu a bol v opozícii voči politike vlastnej strany. Varoval predovšetkým pred miernou politikou voči nacistickému Nemecku, za čo si vyslúžil nálepku vojnového štváča. Až keď sa jeho výhrady ukázali opodstatnené, vymenovali ho r. 1940 za premiéra novej koaličnej vlády a ministra obrany. Jeho burácajúca rétorika a vodcovské schopnosti sa vzápätí stali symbolom britského odporu voči Hitlerovi. Osvedčil sa aj ako vyjednávač na vrcholných stretnutiach s ostatnými vodcami Spojencov, Stalinom, de Gaullom a Rooseveltom. R. 1945 Konzervatívna strana prekvapujúco prehrala prvé povojnové voľby, no Churchill sa do kresla predsedu vlády vrátil ešte v rokoch 1951 – 55. Jeho prejavy sa s obľubou dodnes citujú. Keď sa ujímal vlády, povedal Dolnej snemovni: „Nemôže sľúbiť nič iné, len krv, drinu, slzy a pot.“ Nacistom, ktorí dobývali jednu krajinu za druhou, odkázal: „Budeme bojovať na pobrežiach, budeme bojovať na pristávacích plochách, budeme bojovať na poliach a uliciach, budeme bojovať v horách; nikdy sa nevzdáme.“ Ako literát sa preslávil hlavne monumentálnymi Dejinami po anglicky hovoriacich národov a knihou Druhá svetová vojna. Roku 1953 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Churchill bol známy aj cigarami, gestom „V“ (victory) a vtipnými, ale často drsnými bonmotmi. Keď ho na chodbe Dolnej snemovne stretla obávaná labouristická poslankyňa Bessie Braddocková a vyčítala mu: „Winston, ste opitý!“, Churchill údajne odpovedal: „Áno, ale vy ste škaredá, a ja budem zajtra triezvy.“.