- básnik, študoval na lýceu v Bratislave, po Štúrovom zosadení r. 1844 aj on odchádza do Levoče. Zúčastnil sa revolúcie 1848 – 49; spolu s priateľom Jánom Rotaridesom búril ľud na strednom Slovensku. Keď došlo na pálenie urbárnych listín i streľbu do panských dvorov, zatkli ho. Niekoľko ráz ho na výstrahu vyťahovali na zvonicu, potom až do januára 1849 väznili v Šahách a Pešti. Po prepustení sa pridal ako vojenský dobrovoľník na vojenskú stranu, dosiahol hodnosť kapitána. Po revolúcii pôsobil ako vládny komisár v Balážskych Ďarmotách a v štátnej správe na rôznych miestach. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) ho uhorská správa zo štátnych služieb prepustila. Pôsobil v advokátskych kanceláriách. Podľahol zrejme týfusovej epidémii v Zlatých Moravciach, jeho hrob je neznámy. Publikoval v almanachoch Nitra (v Nitre II, 1844, prvej slovenskej publikácii, má 8 básní). O knižné vydanie svojej poézie sa nemal čas starať, zhromaždilo ju Súborné dielo (1952). Popri skladbe Dráma sveta napísal básne Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Kríž a čiapka, Zabitý, Povesť, Pieseň bez mena, Husár, Bezbožné dievky, Krivoprísažnica, Skamenelý. Báseň Duma bratislavská reaguje na zosadenie Ľ. Štúra. V básni Šahy zachytil svoje väznenie. Janko Kráľ sa stal stelesnením slovenského romantizmu.