Alexander Dubček životopis

Štúdiá v Moskve

Z Československa poslali spolu s A. Dubčekom študovať na Vysokú politickú školu pri ÚV KSSZ v Moskve asi desať študentov. Z toho asi dvaja boli zo Slovenska. Jedným bol Miloš Jakeš, dlhoročný vysoký stranícky funkcionár v Prahe, ktorý zohral po augustovej okupácii v roku 1968 veľmi negatívnu úlohu. Viacerí českí a slovenský študenti tam už študovali napríklad Jozef Lenárt, ktorý sa stal po roku 1963 predsedom vlády za Novotného éry a ktorý sa v auguste 1968 zneuctil podobným spôsobom ako M. Jakeš. Akiste v Moskve sa čítali tie isté knižky, no predsalen nevrátili sa odtiaľ s rovnakými ideami. „Mal som pocit, že sa vraciam na staré dôverne známe. Zároveň však na miesto s novými a neznámymi črtami, ktoré treba preskúmať. Vďaka predchádzajúcemu pobytu bol som schopný rýchlejšie pochopiť, čo sa v Sovietskom zväze deje a osvojiť si ostrejší pohľad ako ostatní študenti z Česko-slovenska. Čoskoro som našiel odpovede na niektoré staré pálčivé otázky, ktoré ma ťažili niekoľko rokov.“
Vysoká politická škola pri ÚV KSSZ (VPŠ) bola organizovaná ako riadna vysoká škola, lenže sa nedelila na fakulty, ale priamo na katedry. Na čele bol rektor ktorému pomáhali jeho zástupcovia a vedúci katedier. Na VPŠ dohliadalo oddelenie školstva, vedy a kultúry Ústredného výboru KSSZ. V tomto čase študovalo na škole asi tisíc študentov a asi 10 percent tvorili zahraničný študenti z východnej Európy.
Istú izoláciu si vynútilo selektovanie domácich a zahraničných študentov. Bola to hlavne zhovievavosť vyučujúcich voči vedomostiam z povinného čítania, z ktorého mali zahraničný študenti menšie vedomosti.
„Pravdu povediac, v prvých mesiacoch po príchode nebol som priprave- ný počúvať, čo mi rozprávali. A bol som šokovaný, keď som si z čista jasna vypočul, že Stalin bol vrah. V rokoch, ktoré prišli potom, nás čakalo veľa ďalších šokov, ale tento bol príliš náhli a závažný. Veď Stalin sám seba po celé tie roky vydával za stelesnenie všetkého, v čo som chcel veriť! Teraz som však už nemohol oddeľovať Stalina od všetkého zlého, už som nemohol predpokladať, že „nevedel“. Teraz sa ukázalo, že sám bol príčinou zla. Čo sa týka Lenina, spočiatku ho vedome neporovnával s Marxom Predstava, že by mohla byť medzi nimi nejaká nezhoda, mu po istý čas neprišla na um. Pravdepodobne až v poslednom ročníku si začal všímať viaceré rozdiely.

Napríklad Marxova diskusia o ekonomických predpokladoch na socialistickú premenu, akoby spochybňovala Leninovu argumentáciu týkajúcu sa Ruska, aj keď sa nám Leninove vývody prezentovali ako konečný objav. Marx bol oveľa demokratickejší ako Lenin. Jeho idea diktatúry proletariátu nebola odlúčená od chápania vlády väčšiny. „Uvedomoval som si, samozrejme, že také chápanie by malo v Rusku nepatrný zmysel. Ale aké relevantné boli potom iné odkazy na Marxa v Leninovom diele?“ Takéto otázky ho znepokojovali.
Po promócii dostal ponuku pridať sa ku skupine zahraničných študentov, ktorá išla na Ural študovať sovietske metódy riadenia priemyslu. Podrobne si prezerali najmä komplex ťažkého priemyslu v Sverdlovsku, jednom z hlavných sovietskych centier metalurgie a baníctva. Po zájazde na Ural už konečne odcestoval domov.

Začiatok cesty k Pražskej jari

V roku 1967 začala vrcholiť zrážka medzi zástancami a oponentmi reformy. Tentoraz už nešlo o podružné záležitosti, ale konflikt sa sústredil na základný a dlhodobý problém našej spoločnosti- utláčateľský politický systém, ktorý pretváral od začiatku päťdesiatych rokov.
V predchádzajúcom roku Novotný a jeho spojenci znova zlyhali v pokusoch o umlčanie opozície. Najmä na Slovensku. Nespokojnosť vzrastala. Začiatkom roku sme sa dozvedeli zo správ okresných výborov strany , že vo verejnosti tak na Slovensku, ako aj v Čechách vzrastá netrpezlivosť a náklonnosť k zmene. Všetky tri najhlavnejšie oblasti krízy sa otvorene prediskutúvali na jesennom zasadnutí KSČ :- hospodárstvo, kultúra a česko-slovenské štátoprávne vzťahy. „Takzvaný nový ekonomický mechanizmus sa začal realizovať v januári, ale čoskoro bolo jasné , že vo svojej oklieštenej podobe nepovedie nikam. Navyše jeho širšia aplikácia hrozila negatívnymi dôsledkami pre Slovensko, čo bolo vinou pokračujúcej nevyrovnanosti v hospodárskom rozvoji. Dokonca aj niektorí z mojich spojencov (ako F. Barbírek ) si mysleli že predchádzajúci systém poskytoval slovenskej ekonomike lepšiu ochranu.“ Diskusia nastoľujúca tento problém vypukla v prvých mesiacoch roku 1967 a prejavila sa aj na zasadnutí ÚVKSS v máji toho roku. Koncom júna 1967 sa v Prahe konal zjazd Zväzu česko-slovenských spisovateľov. Komunisti, ktorí tvorili tri štvrtiny členov zväzu, citlivo reagovali na degeneráciu socialistických ideálov. Niektorí zasa verejne odsudzovali stalinistickú nadvládu a požadovali zmeny v súlade s demokratickými tradíciami krajiny.
A. Novotný, J. Hendrych a ich spojenci boli pobúrený a protestovali proti týmto kritikom. Najprv prostredníctvom Zväzu česko-slovenský spisovateľov.

Ten však týchto kritikov podporoval a tak sa obrátili na ÚV KSČ, ktoré prijalo návrh umlčať ich týždenník Literární noviny.
Jesenné dvojdenné zasadnutie ÚV KSČ sa začalo 30.Októbra. Základom diskusie a uznesenia, ktoré mal ústredný výbor schváliť, bola správa, o ktorej sa predpokladalo, že vyjadruje kolektívnu mienku Predsedníctva ÚV KSČ. Náčrt správy prediskutovalo predsedníctvo na dvoch schôdzach - 19. a 24.októbra. „Zásadné časti náčrtu sa mi zdali neprimerané.“
„Sústredil som sa na tri oblasti. Po prvé som chcel, aby správa obsahovala jasnú sebakritiku straníckeho vedenia. Po druhé som navrhoval, aby sa v správe jasne vymedzila pôsobnosť vlády a pôsobnosť strany. Mojím cieľom bolo skoncovať s každodenným miešaním sa straníckej byrokracie do práce vlády. Po tretie som požadoval skorú prípravu akčného programu založeného na rozhodnutiach ústredného výboru.
Zasadnutie ÚV KSČ sa začalo v pondelok 30.októbra 1967. Po prejave Novotného bola schôdza ako obyčajne vyhlásená za uzavretú. „Keď sa začala diskusia bol som jedným z prvých členov. Nijaký senzačný útok na Novotného som nespustil. Zopakoval som body zo schôdze predsedníctva 19. a 24.októbra a dotkol som sa zlého zaobchádzania zo Slovenskom, ale nebol to hlavný zmysel môjho prejavu. Napriek tomu si však Novotný a jeho spojenci vybrali na protiútok práve túto tému a zdiskreditovaným spôsobom ma obvinili s nacionalizmu.
Po dlhých hádkach sa zasadnutie skončilo bez záverov. Nasledujúce ráno odišiel Novotný a jeho spojenci do Moskvy, aby sa zúčastnili na 50.oslavách boľševickej revolúcie. Ďalšie zasadnutie ÚV KSČ sa malo konať až tesne pred Vianocami. Ale udalosti, ktoré viedli k Pražskej jari, boli už v pohybe a nedali sa zastaviť, ani zvrátiť. Najdôležitejšie životné dáta

27.11.1921- Narodil sa v Uhrovci, okres Topoľčany v tom istom dome, v ktorom sa r.1815 narodil Ľ. Štúr.
1925-1938- Pobyt v družstve INTERHELPO v meste Frunze v Sovietskom zväze
1938 - Návrat na Slovensko s rodičmi.
1938-1940 - Vyučil sa za strojného zámočníka.
1940-1944 - Pumpár na benzínovom čerpadle, neskôr nástrojár v Škodových závodoch v Dubnici.
29.8.1944-apríl 1945 - Účasť v slovenskom nár. povstaní, v ktorom bol ranený a padol mu starší brat.
1945-1949 - Práca v trenčianskej droždiarni.
1949-1951 - Rôzne funkcie v KSS, najprv v okresnom, potom v oblastnom rámci.
1951-1954 - Poslanec Nár.

zhromaždenia.
1951-1963 - Rôzne funkcie v ÚV KSS.
1952-1955 - Štúdium na právnickej fakulte UK v Bratislave.
1955-1958 - Štúdium na Vysokej škole spoločenských vied v Moskve.
1963-január 1968 - Prvý tajomník ÚV KSS.
1964-1970 - Poslanec Federálneho zhromaždnenia.
5.1.1968 - Zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ.
28.4.1969-15.10.1969 - Predseda FZ ČSSR.
15.12.1969-24.6.1970 - Veľvyslanec ČSSR v Turecku.
1970 - Vylúčený z KSČ a pozbavený politických funkcií „väzeň na volnej nohe.“
1.12.1970 - Zamestnanec Západoslovenských štátnych lesov v Bratislave do r.1985, keď musel odísť do dôchodku.
17.novembra 1989 - Účasť na demonštrácii v Prahe, dočasne zaistený.
November 1989 - Viaceré vystúpenia na Námestí SNP v Bratislave, na Václavskom námestí a na Letnej v Prahe.
28.12.1989 - Zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR, neskôr ČSFR.
Jún 1990 - Zvolený za VPN do FZ a opäť zvolený za jeho predsedu.
Marec 1992 - Vstup do Sociálnodemokratickej strany Slovenska, na zjazde tejto strany 28.marca 1992 zvolený za jej predsedu.
Júl 1992 - Vo voľbách zvolený za sociálnu demokraciu do Snemovne národov FZ ČSFR.
1.september 1992 - Na ceste z Bratislavy do Prahy utrpel ťažkú autonehodu.
7.novembra 1992 - Alexander Dubček zomiera na dôsledky zranení, ktoré utrpel pri autonehode.