Konštantín životopis

- zvaný Filozof, rehoľné meno Cyril, učenec, misionár, básnik a prekladateľ. Syn vysokého byzantského hodnostára. Po absolvovaní cisárskej školy v Carihrade pôsobil ako profesor filozofie. Potom v kláštore na maloázijskom Olympe, kde pôsobil jeho brat Metod. Účastník misie k Chazarom, z nej je zaznamenaná jeho polemika so Židmi o pravej viere. Spolu s Metodom objavili pozostatky pápeža Klimenta. Panovník Michal III. poslal oboch bratov s ďalšou misijnou úlohou na Veľkú Moravu (863). Ešte pred príchodom vytvorili prvé slovanské písmo (hlaholiku) a z veľkej časti už na našom území preložili do solúnskeho nárečia základné náboženské texty: Konštantín sám preložil výňatky („perikokopy“) z evanjelia sv. Jána, rituál („trebnik“), breviár („časoslov“) a zákonník v spolupráci s Metodom potom misál („služebnik“), všetky štyri evanjeliá, žaltár („psalterium“ čiže zbierka žalmov), Skutky apoštolské a oktoich („osmiglasnik“ – byzantský spevník). Preklady sa zachovali v odpisoch, najmä v Kyjevských listoch zo začiatku 10. storočia. Konštantínovi sa pripisujú aj prvé pôvodné diela v staroslovienčine: Reč o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta (tzv. Chersonská legenda), Hádanie o pravej viere so Židmi, Pochvala na počesť sv. Gregora Naziánskeho, Kánon na počesť sv. Dimitra Solúnskeho, a hlavne Predhovor k svätému evanjeliu (Proglas). Bavorskí kňazi obvinili oboch vierozvestov z kacírstva a museli sa obhájiť v Ríme. Idúcich do Ríma ich prijal knieža Koceľ a dal im päťdesiat žiakov. Známa je (vďaka Klimentovi) Konštantínova reč proti trojjazyčníkom. Pápež Hadrián II. starosloviensku liturgiu schválil (868). V Ríme Konštantín napísal niekoľko gréckych spisov. Zo zdravotných dôvodov sa už na Veľkú Moravu nevrátil. Vstúpil do kláštora sv. Praxedy, kde prijal rehoľné meno Cyril a r. 869 tu zomrel.