- učenec, misionár a prekladateľ. Syn vysokého byzantského hodnostára. Krátko bol správcom slovanskej provincie, potom sa utiahol do kláštora na maloázijskom Olympe, kam za ním prišiel jeho brat Konštantín. Spolu sa zúčastnili misie k Chazarom a objavili pozostatky pápeža Klimenta. Panovník Michal III. poslal oboch bratov s ďalšou misijnou úlohou na Veľkú Moravu. Ešte pred príchodom utvorili prvé slovanské písmo (hlaholiku) a z veľkej časti už na veľkomoravskom území preložili do solúnskeho nárečia základné náboženské texty. Metod preložil aj Konštantínov spis Hádanie o pravej viere so Židmi, návod na ukladanie pokánia („penitenciál“), ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu, zbierku ustanovení byzantských cisárov a svätých otcov („nomokánon“), životy alebo kázne významných mníchov a pustovníkov ("paterik") a Starý zákon (okrem Makabejských kníh). Preklady sa zachovali v odpisoch. Sú zaznamenané aj Metodove pôvodné diela: Spovedný poriadok, Adhortácia (napomenutie) k pokániu a Adhortácia k vladárom (môže byť určená priamo Svätoplukovi). Bavorskí kňazi obvinili oboch vierozvestov z kacírstva a museli sa obhájiť v Ríme. Idúcich do Ríma ich prijal knieža Koceľ a dal im 50 žiakov. Pápež Hadrián II. starosloviensku liturgiu schválil (868). Konštantín sa už zo zdravotných dôvodov na Veľkú Moravu nevrátil (vstúpil do kláštora a v r. 869 zomrel). Metoda pri návrate z Ríma nepriatelia slovanskej liturgie zajali, dva roky väznili a mučili a až po zásahu pápeža Jána VIII., autora buly Industriae tuae (880), prepustili. Metod vybudoval veľkomoravskú cirkev napriek odporu (najmä zo strany kňaza Wichinga), no dostal sa do Svätoplukovej nemilosti (zrejme presadzovaním prísnych pravidiel sexuálneho života). Hneď po Metodovej smrti (885) a jeho slávnostnom pohrebe sa Wiching postaral o vyhnanie jeho žiakov.