Rímsky filozof, básnik, prozaik a politik. Pôsobil v Ríme ako advokát, skoro si získal povesť predného rímskeho rečníka a stal sa senátorom. Znepriatelil si však ženu cisára Claudiusa - Messalinu, ktorá dosiahla toho, že bol v roku 41 poslaný do vyhnanstva na Korziku. Druhá žena cisára Claudia Agrippina ml. mu roku 48 vymohla povolenie k návratu a učinila ho vychovávateľom svojho syna, neskoršieho cisára Nera. Po Claudiovej smrti Seneca spolu s veliteľom pretoriánov Sextom Afraniom Burrom riadil za nedospelého Nera päť rokov štátne záležitosti. Povahovo labilného Nera sa snažil vhodne usmerniť, ale jeho vplyv postupne slabol. Po smrti Agrippiny sa vzťah cisára k jeho učiteľovi značne zhoršil. V roku 62 odišiel Seneca do ústrania a venoval sa plne literárnej činnosti. V roku 65 bol obvinený, zjavne neprávom, z účasti na spiknutí a Nerom prinútený k samovražde. Jeho rozsiahla literárna činnosť zasahovala najmä do oblasti filozofie, prírodovedy a básnictva. Vo filozofii nebol pôvodným mysliteľom; v duchu rímskeho stoicizmu venoval pozornosť predovšetkým otázkam praktickej etiky, hájil myšlienku rovnosti ľudí a kládol dôraz na plnenie povinnosti, ktoré má človek k sebe samému aj k ostatným. Najpôsobivejšie sú v jeho pojednávaných tie miesta, kde sa výklad morálnych princípov opiera o autorove životní skúsenosti (Listy Luciliovi). Jediný stoik z doby rímskeho cisárstva, ktorý si uchoval záujem o prírodnú filozofiu a prírodovedu (Naturales quaestiones – Otázky prírodnej filozofie). Z básnickej tvorby sú najvýznamnejšie tragédie, založené na tradičných gréckych námetov a určené k prednášaniu a k čítaniu alebo k predvádzaní na javisku. Psychológia postáv je v nich potlačená; sú pojaté ako dramatický stret jednoduchých protipólov stoickej morálky, dobra a zla, cnosti a neresti. V ďalších storočiach bol Seneca cenený najmä ako veľký moralista a jeho myšlienky, zhodujúce sa v mnohom s kresťanskou morálkou, boli v oblasti etiky veľmi využívané.