referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Streda, 22. januára 2020
Päť významných Slovákov slovenských dejín
Dátum pridania: 14.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: YoungL
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 923
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Pavol Országh Hviezdoslav (vl. menom Pavol Országh, pseudonymy Hviezdoslav, Jozef Zbranský, Syn ľudu a i.) (* 2. február 1849, Vyšný Kubín – † 8. november 1921, Dolný Kubín)

- bol slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ, jedna z vedúcich osobností slovenskej literatúry a slovenskej kultúry vôbec. Narodil sa na Orave ako tretie dieťa chudobného zemana. Študoval na gymnáziu v Miškovci, na lýceu v Kežmarku a právo v Prešove. Ako študent písal svoje básne v maďarčine, neskôr v nemčine, ale po upozornení učiteľom Adolfom Medzihradským, sa preorientoval na písanie po slovensky. Na mladého Hviezdoslava najviac pôsobili práce A. Sládkoviča, J. Kollára a J. Hollého, ktoré v ňom prebudili silné národné cítenie a tak potom už výhradne písal len po slovensky. Hviezdoslav vydal svoje básnické prvotiny už ako 19 ročný a od roku 1875 začína používať meno Hviezdoslav. Život a tvorba Pavla Országha Hviezdoslava je sústredená v literárnom oddelení Oravského múzea v Dolnom Kubíne.


Ľudovít Štúr (* 28.10.1815 Uhrovec - † 12.01.1856 Modra)

- bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v pol. 19. stor., poslanec uhorského snemu, autor súčasného slovenského spisovného jazyka, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár. Ako študent a neskôr námestník profesora na evanjelickom lýceu v Bratislave patril k najtalentovanejším a najzapálenejším organizátorom národného života. Hlavne Vrchovského a jeho zásluhou sa začala v polovici 30. rokov Spoločnosť česko-slovanská, ktorá pracovala pri evanjelickom lýceu, pretvárať na centrum celého národného hnutia. Prostredníctvom prednášok, výletov, diskusií zoskupoval mladých národovcov svojej generácie, ktorá dostala po ňom pomenovanie- štúrovci. V roku 1843 sa spolu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom na fare v Hlbokom u J. M. Hurbana dohodli na uzákonení slovenského spisovného jazyka na základe kultúrnej stredoslovenčiny.


Milan Rastislav Štefánik
(*1880 Košariská - † 1919)

- sa významnou mierou zúčastnil o vyslobodenie Slovákov spod národného útlaku v Uhorsku. Bol hlavným organizátorom česko-slovenských légií. Počas štúdií v Prahe sa stal prívržencom filozofie a politiky Tomáša Garrigua Masaryka. Po vyštudovaní astronómie odišiel do Paríža. Dosiahol veľa vedeckých úspechov medzinárodného významu, získal francúzske štátne občianstvo. Štefánik sa prihlásil do francúzskeho letectva. Dosiahol v armáde významné úspechy, za štyri roky sa stal generálom francúzskej armády. Prostredníctvom svojich vplyvných známych vo francúzskych diplomatických kruhoch vo francúzskych diplomatických kruhoch umožnil Masarykovi rozhovory s významnými osobnosťami. V novej republike sa stal generál Štefánik ministrom vojny v česko-slovenskej vláde. 4.mája 1919, keď sa vracal na Slovensko, zahynul pri havárií lietadla.


Anton Bernolák (* 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky)

- bol slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu. Narodil sa v rodine zemepána v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774-1778 na gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplnka v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 - 1791. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom.


Samo Chalupka (* 27. február 1812, Horná Lehota – † 19. máj 1883, tamže)

- bol slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz. Narodil sa v rodine evanjelického farára Adam Chalupku a vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v Gemeri a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu. V tej dobe začali vznikať na lýceu knižnice a o rok neskôr i Společnost pro další vzdělávání se v jazyce českém. Lásku k literatúre si vybudoval už počas štúdií v Rožňave. Jeho prvé literárne pokusy vznikali v bibličtine už v dobe, keď študoval na bratislavskom lýceu. Debutové básne mu vyšli v almanachu Plody v roku 1836. V jeho dielach sa objavuje zobrazovanie slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov, ale tiež jeho vlastenectvo, vernosť rodnej krajine a ľudu a uvedomenie si neslobodného postavenia jeho krajanov. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, básne angažované za politický program národného oslobodenia, ale tiež je i tvorcom historickej epiky a historického spevu. Jeho lyrika aj historická epika je zhrnutá v zbierke Spevy z roku 1868. Tá je inšpirovaná ľudovou piesňou a preniká ňou pátos boja za národné oslobodenie.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.