- francúzsky maliar, vedúca osobnosť impresionizmu. Roku 1859 odišiel študovať do Paríža, kde ho sklamala akademická výučba. Zapôsobil však naňho Manet, s ktorým sa stretol v roku 1866 a umenie japonských drevorytov. Monet sám sa onedlho stal prirodzeným vodcom skupiny mladých maliarov, ku ktorým patrili Degas, Renoir a Pissarro, a vo vlastnom diele stelesnil zásady impresionizmu v čistej podobe. Aj názov impresionizmus vznikol zo strany nepriateľsky naladených kritikov na základe jeho obrazu Impresia, východ slnka z roku 1872. Monet sa venoval takmer výlučne krajine, ktorú maľoval pod holým nebom (v plenéri), bez miešania farieb, s veľkým úsilím o zachytenie efektov svetla. V neskorších rokoch začal vytvárať celé cykly s rovnakým námetom zobrazeným v rôznych denných hodinách a v rôznom osvetlení. Tak vznikali jeho nekonečné variácie na Kôpky sena (od r. 1890), Topole (od r. 1891), Rouenskú katedrálu (1892 – 95) a na Temžu (1899 – 1904). Po desaťročiach prežitých v biede sa Monet v 90. rokoch predsa len dočkal istého hmotného úspechu. To mu umožnilo, aby sa vo svojom domove v Giverny pustil do budovania slávnej záhrady v japonskom štýle, ktorá sa stala námetom jeho posledného a najväčšieho cyklu Lekná (1895 – 1926). Po 1. svetovej vojne namaľoval pre francúzsky štát veľkú sériu Lekien obrovských formátov, umiestnených v parížskej Oranžérii. Tieto obrovské plátna sú skutočnou symfóniou farieb, v ktorých sa zobrazovaná vegetácia takmer stráca. Hoci vznikli niekoľko desaťročí potom, ako impresionizmus ako hnutie zaniklo, dodnes sa považujú za jeho neskoré vyvrcholenie. Monet sa aj vo vysokom veku, keď trpel očnou chorobou, usiloval o vystihnutie toho, čo videl, o zachytenie farebných vnemov vytvorených určitým osvetlením, bez ohľadu na to, čo o danom námete vedel a ako ho zvykli konvenčne zobrazovať. „Zabudnite na to, čo máte pred sebou,“ hovoril. „Povedzte si len: tu je malý štvorec modrej, tu mesiačik ružovej.. a namaľujte to tak, ako to vidíte.“ Cézzane o ňom vyhlásil: „Monet bol len oko – ale aké oko!“.