- (1808 - 73) francúzsky ci-sár v rokoch 1852 - 1870. Po definitívnom páde svojho strýka Napoleona I. r. 1815 Ľudovít Napoleon Bonaparte odišiel do vy-hnanstva, najčastejšie žil vo Švajčiarsku. Stre-tával sa tam s karbonármi, tajnou nacio-nalistickou revolučnou organizáciou, ktorá rozdúchala povstania vo Francúzsku, Špa-nielsku, Taliansku a Portugalsku. Keď r. 1832 zomrel jediný syn Napoleona I., kráľ rímsky, Ľudovít Napoleon sa začal uchádzať o francúzsky trón a dvakrát sa pokúsil od-strániť z neho kráľa Ľudovíta Filipa. Po pr-vom pokuse r. 1836 ho deportovali do USA. O štyri roky neskôr zosnoval katastrofálne "boulonské sprisahanie", keď sa v tomto se-verofrancúzskom meste vylodil so svojimi 56 stúpencami a pokúsil sa presvedčiť miestnu posádku, aby sa pridala na jeho stranu. Za-jali ho a uväznili v pevnosti Ham, ale r. 1846 utiekol do Londýna preoblečený za murára pod falošným menom Badinguet, ktoré sa neskôr stalo jeho prezývkou.
Počas revolúcie r. 1848 sa vrátil do Fran-cúzska a podľa novej ústavy ho v decembri 1848 národné zhromaždenie zvolilo za prezi-denta Francúzskej republiky. O tri roky neskôr uskutočnil štátny prevrat a jeho nevlastný brat, vojvoda Morny, zvrhol Národné zhro-maždenie. R 1852 Ľudovít Napoleon zasadol na základe ľudového hlasovania na trón ako francúzsky cisár Napoleon III. V posledných desiatich rokoch jeho vlády v ríši zavládli slo-bodnejšie pomery, pretože rozšíril právomo-ci zákonodarného zhromaždenia a zrušil ob-medzenia osobných slobôd. Robil expanzívnu zahraničnú politiku a usiloval sa prekaziť zjed-notenie Nemcov pod vedením Pruska. Pod-cenil však nemeckého vodcu Otta von Bismarcka a dal sa bojovnou emžskou depešou ,železného kancelára" r. 1870 vyprovokovať k vojne s Prusmi. Tí ho v bitke pri Sedane za-jali a zosadili; posledné tri roky života strávil vo vyhnanstve v Anglicku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie