Dátum Svätoplukovho narodenia je celkom nejasný. Svätopluk zomrel roku 894. Na smrteľnej posteli vyzýval svojich synov k odporu voči Frankom a rozhodnému úsiliu za zachovanie politickej moci Veľkej Moravy. Bol Veľkomoravské knieža v r. 870 až 894. Svätopluk bol pravdepodobne synovcom veľkomoravského kniežaťa Rastislava a pred zmocnením sa veľkomoravského kniežacieho prestolu spravoval asi východné územie Veľkej Moravy – Nitrianske kniežatstvo. Pochádzal z dynastie Mojmírovcov. Vládcom celej Veľkej Moravy sa stal po zrade na svojom strýkovi Rastislavovi, ktorého vydal do zajatia Bavorom. Napriek tomu bol Svätopluk najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy, ktorá sa za jeho vlády stala postupne Veľkomoravskou ríšou. Medzinárodne postavenie veľkomoravského štátu upevnil r. 874 uzavretím Forchheimského mieru s Východofranskou ríšou. Okrem vlastnej Veľkej Moravy patrilo k jeho ríši Malopoľsko, v r. 881-882 zajal od Bulharov Zátisie, pred r. 890 Čechy a Lužice. V rokoch 882-890 viac ráz spusošil Zadunajsko, no nepodarilo sa mu ho trvale obsadiť. Svätopluk mal troch synov: Mojmíra, Svätopluka a Predslava - jeho nástupcom sa stal Mojmír. Po smrti Svätopluka sa však Veľkomoravská ríša pomerne rýchlo rozpadla. Podľa legendy sa vraj Svätopluk vzdal vlády a žil ako pustovník na Zobore. Po Svätoplukovej smrti si jeho synovia rodelili majetok, aj keď si to neželal. Prvý syn Mojmír II. sa po otcovej smrti stal veľkomoravským kráľom,
druhý syn Svätopluk II. dostal do léna Nitrianske kniežatstvo. Tretí syn Pre(d)slav zas dostal do léna pravdepodobne Bratislavu s okolím, ktorá po ňom dostala aj meno Preslava(Pressburg). Krátko po roku 894 došlo medzi synmi k roztržke a začal sa rozpad Veľkej Moravy.