- španielsky maliar, sochár, grafik a keramikár, ktorý prežil väčšinu života vo Francúzsku. Bol zázračným dieťaťom, čoskoro zvládol akademický prejav a rýchlo ho začal prekonávať. V tzv. modrom období, keď žil v Barcelone, sa v jeho monochromatických obrazoch zo života chudákov a vyvrheľov ešte prejavuje vplyv Toulouse-Lautreca. Roku 1904 sa presťahoval do Paríža, kde vstúpil do „ružového“ obdobia, charakterizovaného melancholickými obrazmi cirkusových artistov. K skutočne osobitému prejavu sa mladý Picasso prepracoval v rokoch 1906 – 1907 pod vplyvom Paula Cézanna a primitívneho umenia (afrického a iberského), keď postupným zjednodušovaním a rozbíjaním foriem dospel až k slávnym Avignonským slečnám – priekopníckemu dielu kubizmu. V nasledujúcich siedmych rokoch rozvíjal experimentálny slovník kubizmu spolu s priateľom Georgom Braquom. Po 1. svetovej vojne síce naďalej vytváral farebné kompozície v duchu tzv. syntetického kubizmu (Traja hudobníci, 1921), ale striedal kubistický prejav s osobitými návratmi k neoklasicizmu. Od druhej polovice 20. rokov, keď sa zblížil so surrealizmom, sa v jeho diele čoraz častejšie objavujú fantastické monštrá, ktoré sa v 30. rokoch stávajú výrazom hrôzy s narastajúceho politického zla. Toto obdobie vrcholí v roku 1937 obrovským plátnom Guernica, ktoré umelec namaľoval ako reakciu na bombardovanie rovnomennej obce v španielskej občianskej vojne. V optimistickejších povojnových maľbách sa síce prejavila istá únava, ale v sochárskom diele, keramike a grafike sa Picassova tvorivosť naplno uplatňovala až do 92. roku jeho života. Picasso sa už za mlada stal legendou, pretože jeho kubistické obdobie zásadne ovplyvnilo celý vývoj moderného umenia. Jeho neskoršie hravé striedanie štýlov – pri zachovaní nezameniteľného rukopisu – zasa dalo modernému umeniu do vienka umeleckú slobodu.