- vlastným menom Raffaele Sanzio, taliansky maliar, najmladší z trojice velikánov vrcholnej renesancie – od Leonarda da Vinci ho delilo 31 rokov, od Michelangela osem. Pochádzal zo stredotalianskeho Urbina, kde začal umeleckú dráhu ako žiak Perugina. Už roku 1504 však odišiel do Florencie a odtiaľ r. 1508 do Ríma. S ľahkosťou vstrebal učenie oboch majstrov a vytvoril harmonický, vyvážený štýl, bez stôp Leonardovho či Michelangelovho tvorivého nepokoja. Už v mladosti dosiahol veľký úspech a za 37 rokov života stihol vytvoriť oveľa rozsiahlejšie dielo než obaja jeho veľký súčasníci: madony, portréty, ale i rozsiahle fresky v pápežskom paláci (Aténska škola, 1510). V posledných rokoch jeho rozrastajúca sa dielňa spolupracovala na mnohých zákazkách, ktorými ho zahŕňal predovšetkým pápežský dvor. Venoval sa aj architektúre: roku 1514 ho poverili vedením stavby Chrámu sv. Petra a plánovaním mesta Ríma. Jeho maliarske dielo už počas jeho života často napodobovali. Práve napodobovanie Raffaela ako vzoru dokonalosti sa stalo na niekoľko storočí kánonom klasicizmu, upadajúceho postupne do akademizmu. Raffael patril k prvým umelcom, ktorý sa bez problémov pohybovali v najvyššej spoločnosti a boli priateľmi kniežat a kardinálov. Na žiadosť pápeža Leva X. ho pochovali v rímskom Panteóne.