- flámsky maliar, ktorého dielo je najtypickejším prejavom baroka. Jeho nazameniteľný štýl vyniká dramatickými kvalitami, dynamickým ponímaním a zmyslom pre farbu. Plátna prekypujúce vitalitou sú zaplnené ľudskými postavami, najmä zmyselnými ženskými aktmi a anjelikmi. Rubens sa roku 1600 vydal do Talianska, kde pôsobil ako dvorný maliar v Mantove; z talianskeho umenia ho ovplyvnili predovšetkým Benátčania na čele s Tizianom. Po návrate do rodných Antverp (1608) sa stal dvorným maliarom španielskeho miestodržiteľa v Nizozemsku a obrovský úspech dvoch triptychov, Stavanie kríža (1610) a Snímanie z kríža (1611 – 1614), mu vyniesol množstvo zákaziek. Vytvoril stovky obrazov s náboženskou a mytologickou tematikou, portrétov a krajiniek. Niektoré z jeho monumentálnych kompozícií maľovaných pre španielskych, francúzskych a anglických panovníkov dnes vnímame ako značne pompézne; navyše ich hodnotu znižuje to, že na mnohých z nich v rozhodujúcej miere pracovala Rubensova rozsiahla dielňa. Medzi jeho spolupracovníkov patril aj Anthonis van Dyck. Najlepším svedectvom o Rubensových mimoriadnych maliarskych kvalitách sú preto jeho drobnejšie diela, svieže portréty, krajinky a prípravné skice. Rubensovo postavenie v umení bolo za jeho čias také dominantné, že máloktorý umelec 17. storočia unikol jeho vplyvu. Inšpiráciu jeho zmyslom pre dramatické podanie zobrazuje i rané dielo Rembrandtovo, kým umelci 18. storočia ako Watteau a Boucher nadväzujú skôr na neskorú fázu Rubensovho diela, ktorá svojou ľahkosťou predbieha rokoko.