- od r. 1967 celých 32 rokov prezident najväčšieho svetového súostrovia Indonézie. Ešte ako neveľmi známy generál sa r. 1965 zúčastnil na potlačení komunistického prevratu, po ktorom stál na čele brutálnej odvety proti státisícom skutočných i údajných stúpencov komunistickej strany. Postupne odstavil od moci dovtedajšieho doživotného prezidenta Sukarna a r. 1967 sa sám stal úradujúcim prezidentom. V r. 1975 uskutočnil inváziu do bývalej portugalskej kolónie, prevažne katolíckeho Východného Timoru, ktorá si vyžiadala 200 000 obetí a neskôr viedla k silnejúcemu separatizmu. Za Suhartovej vlády zaznamenala Indonézia celkovo pozoruhodný ekonomický rast, cenou za politickú stabilitu však bolo tvrdé potlačenie opozície. R. 1997 na Indonéziu dopadla finančná kríza, ktorá vtedy postihla celú juhovýchodnú Áziu. Začali sa dlhotrvajúce vládne nepokoje a v máji 1998 Suharto, obviňovaný okrem iného aj z vlastného obohacovania, odstúpil. V júni 1999 sa v Indonézii uskutočnili prvé slobodné parlamentné voľby od r. 1955. Násilnosti, ktoré vzápätí vypukli vo Východnom Timore, vyvolali narastajúci odpor demokratického sveta a vyžiadali si zásah medzinárodných síl OSN. Až v októbri 1999 zvolil parlament nového prezidenta – Suhartovým nástupcom sa stal Abdurrahman Wahid, ktorý porazil protikandidátku Metgawati Sukarnoputri, dcéru bývalého prezidenta Sukarna zo 60. rokov.