JURAJ JÁNOŠÍK: (1688 – 1713)

Pochádzal z chudobnej poddanskej rodiny. Od detstva pracoval s rodičmi – poddanými na panstve, ktoré patrilo grófovi Jakubovi Lowenburgovi z Tepličky nad Váhom. Ako osemnásťročného ho zverbovali do kuruckého vojska Františka II. Rákociho. Po porážke kurucov pri Trenčíne r. 1708 utiekol domov, no chytili ho cisárski žoldnieri a začlenili do strážneho oddielu na Bytčianskom zámku, kde väznili zajatých kurucov.

Tam ho svojvoľník Tomáš Uhorčík nahovoril na zboj. Utiekli spoločne s inými príslušníkmi „zelených regimentov“, zoskupili ozbrojenú družinu, ktorej vedenie čoskoro prevzal Jánošík. Prepadalli kupcov a pánov v Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej a Gemersko-Malohotskej stolici, takisto v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Už o rok Jánošíka chytili na zimovke v Klenovci, kde Tomáš Uhorčík krčmáril pod menom Martin Mravec.

Juraj Jánošík sa stal uznávaným symbolom odboja chudobného ľudu proti feudálom. Ako osemnásťročný vstúpil do kuruckého vojska Františka Rákoczyho, ktoré bojovalo proti cisárskemu viedenskému absolutizmu. Krátko po porážke povstalcov pri Trenčíne (1708) musel narukovať do cisárskeho vojska. Na jar roku 1712 sa stáva Jánošík zbojníckym kapitánom a nahradil vo vedení družiny doterajšieho kapitána Tomáša Uhorčíka.

Zbojníci prepadávali bohatých iba cez leto. Jánošíka chytili v marci 1713, keď niekoľko desiatok drábov z Liptovského Mikuláša v noci obkľúčilo dom bývalého zbojníckeho kapitána Tomáša Uhorčíka na lazoch obce Klenovec, do ktorého prišiel Jánošík prezimovať a kde práve spal. Jánošíka súdili v Liptovskom Mikuláši 16. a 17. marca 1713. 17. marca ho podrobili mučeniu. Žiadne závažné veci mu nedokázali, napriek tomu bol 17. alebo 18. marca popravený napichnutím na železný hák. Popravu vykonali neďaleko miesta, kde dnes stojí hotel Jánošík v Liptovskom Mikuláši. Mŕtve telo pravdepodobne pochovali na neďalekom cintoríne. Počas zboja nikdy nikoho nezabil ani nezranil. Na jar 1713 ho znova chytili a stoličný súd v Liptovskom Mikuláši ho 17.3.1713 odsúdil na smrť obesením na hák. Jánošík mal vtedy iba 25 rokov.