- (1459 - 1519), rakúsky arcivojvoda, od r. 1493 rímsky kráľ, od r. 1508 rímsky cisár. Bol synom a následníkom Fridricha III. V r. 1477 sa oženil s Máriou Burgundskou, dcérou a dedičkou Karola Smelého, čím k habsburskému panstvu pripojil Vojvodstvo burgundské vrátane Nizozemska. To podráždilo Francúzov a napriek tomu, že ich Maximilián o dva roky v bitke pri Guinegate porazil, rivalita o dedičstvo medzi Habsburgovcami a rodom Valoisovcov pokračovala tak v Nizozemsku, ako aj v Taliansku.
V strednej Európe Maximilián vytlačil Uhrov z územia, ktoré Rakúsku zabrali za vlády Mateja I. Korvína. R. 1491 podpísal s novým uhorským a českým kráľom Vladislavom II. Jagelovským bratislavskú mierovú zmluvu, v ktorej sa Vladislav zriekol uhorských výbojov v Rakúsku a Maximilián zasa nárokov na uhorský trón. V zmluve však Maximilián presadil paragraf, že v prípade, ak Vladislav II. zomrie bez potomkov, uhorským kráľom sa stane Habsburg. To, ako ukázal vývoj r. 1526, keď syn Vladislava II. Ľudovít zahynul v bitke pri Moháči, otvorilo Habsburgovcom cestu na uhorský a český trón. O dva roky neskôr odrazil útok Turkov, ale vojna v Taliansku medzi Francúzskom a habsburgovskými vojskami trvala až do r. 1516. Maximiliánove ambície komplikovala neochota nemeckých kniežat jeho výpravu financovať. Aj keď sa proti Francúzsku spojil s Anglickom, musel na konci vojny odstúpiť Veronu Benátčanom a Milánsko Francúzsku. Neuspel ani jeho pokus zaviesť centralizovanú vládu nad samosprávnymi nemeckými kniežatstvami.
Úspešnejší bol pri presadzovaní záujmov svojej dynastie. Sobášom syna Filipa Pekného s infantkou Johanou Šialenou (dcérou Ferdinanda II. a Izabely I.) Habsburgovcom zabezpečil Španielsko. R. 1515 vydal svoju vnučku Máriu za Ľudovíta, deväťročného syna Vladislava II.