Esmeralda tančiaca s kozičkou (1864)
- prvé dielo vystavované na Salóne. Téma vychádza z diela Victora Huga – Zvonár u Matky Božej. Obraz maliar zničil, nakoľko bol ešte maľovaný s asfaltom.

Diana ako lovkyňa (1867)
- Renoir pôvodne namaľoval ženský akt podľa modelu. Až dodatočne postavu ozdobil kožušinou, dal jej do ruky luk a ulovenú srnu k nohám. Ale ani toto doplnenie nezachránilo obraz pred odmietnutím.

Líza so slnečníkom (1867)
- svoju mladú priateľku Lise Tréhotovú ukazuje ako stojacu postavu v životnej veľkosti. Celý obraz je odpozorovaný prirodzene a správne.

Odaliska (1870)
- efektné dielo tej doby tzv. orientálneho maliarstva. Ako model mu stála taktiež Lise Tréhotová.

Lóža (1874)
- dvojica divákov očakáva začiatok predstavenia. Gavalier, Renoirov brat Edmond, je v pozadí a jeho tvár je zakrytá z polovice ďalekohľadom. Dáma sa ukazuje v celej svojej kráse. Prúžky jej šiat vedú náš pohľad k jej vznešenej tvári. Bledo-ružová farba kvetov kamélie vo vlasoch a vo výstrihu doprevádzajú farebné tóny jej napudrovanej pleti, ktorá dostáva zelenkavo-žlté tóny od studeného plynového svetla.

Le Moulin de la Galette (1876)
- prvý dojem, ktorý rozmerný obraz vyvoláva, je veľký zmätok. Tento dojem vzniká z toho, že zdanlivo chýba figurálna kompozícia. Tieň, ktorý vrhajú stromy, sa šíria ako svetlo-modrý tón celým obrazom. Slnečné kruhy, sú voľne roztrúsené po tvárach, šatách aj na zemi. Kompozíciu spevnil tým, že vpredu umiestnil takmer klasickú pyramidálnu skupinu troch postáv a do obrazu zabudoval systém vertikál a horizontál. Takáto štruktúra základnej osnovy maliarovi dovolila uvolniť povrch. Niekoľko postáv sa díva von z obrazu na pozorovateľa, a to najzreteľnejšie tri tanečnice a dve postavy pri stole. Fajčiar fajky a modro-ružovo odetá Estella hľadí bezmyšlienkovite mimo pozorovateľa. Možno je práve tento pohľad mladého dievčaťa, ktorý by sme chceli aby smeroval k nám, osou maľby.

Ženský akt v slnečnom svetle (1875–76)
- tiene na akte prirovnávali ku kusom zhnitého mäsa so zelenými a fialovými škvrnami, ktoré naznačujú úplný rozklad mŕtvoly.

Raňajky veslárov (1881)
- odráža izoláciu ľudí.

Dve sestry (1881)
- zábradlie terasy delí priestor obrazu na popredie a pozadie. Kým postavy v popredí sú namaľované výraznými farbami, na zobrazenie pozadia použil Renoir menej sýte farby.

Dáždniky (1883)
- postavy sú v životnej veľkosti. Maliar tu použil modré, sivé a hnedé tóny. Hlavný námet tvoria deti so svojimi klobúkmi a modistka, ktorá je s krabicou na klobúk na ceste k zákazníčke. Pôvab obrazu je v tvaroch dáždnikov, v kráse postojov a tvárí. Z obrazu však vyžaruje pokojná atmosféra a nie ponáhľanie sa ľudí, lebo začína dážď.

Veľké kúpanie (1887)
- zobrazuje dievčatá ako sa kúpu v rybníku pri lese. Gestá dostávajú neprirodzený charakter a spleť kúpajúcich sa nôh uprostred obrazu pôsobí nevyjasnene.

Záver

Pierre–Auguste Renoir nepochybne patrí k veľkým a známym maliarom pre svoj mäkký rukopis. Jeho prínos do oblasti umenia je veľký, tak ako celkový prínos impresionistov. Voviedli do umenia nový výtvarný maliarsky prúd, ktorý sa síce udržal iba jedno storočie, ale zato za sebou zanechali množstvo vynikajúcich diel a ,,prelomili ľady" tradičnej komornej maľby. Bol to maliar pevnej vôle, odhodlania a lásky k umeniu. Aj napriek svojej chorobe maľoval so štetcom priviazaným k ruke.

Citácie:

1 RENOIR, P.-A. In: FEIST,P. H.: Pierre – Auguste Renoir: 1841 – 1919: Sen o harmónií. Bratislava: Slovart, 1992. s. 19

2 RENOIR, P.-A. In: FEIST,P. H.: Pierre – Auguste Renoir: 1841 – 1919: Sen o harmónií. Bratislava: Slovart, 1992. s. 21

3 VOLLARD, A.: Počúval som Cézanna, Degasa, Renoira. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965. s. 150

4 VOLLARD, A.: Počúval som Cézanna, Degasa, Renoira. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965. s. 175