Alessandro Volta


Narodil sa 19. februára 1745 v talianskom meste Como ako siedme a posledné dieťa v šľachtickej rodine. Vyštudoval jezuitskú
školu. Potom ale miesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár. V tej dobe sa začal zaujímať o výskum elektriny.

Roku 1769, ešte ako študent, publikoval knihu pod názvom:“ O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich“, v nej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetizmu. Prišiel na ňu ale už o šesť rokov skôr, v 18-tich. V ďalších rokoch zostavil a zdokonalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy.

Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a profesorom fyziky na gymnáziu v Come. O päť rokov neskôr ho povolali na univerzitu
v Pavii. Vrátil sa tam opäť k pokusom s elektrinou. Vynašiel kondenzátor a elektrometer. Volta, ale získal svetovú slávu vynájdením prvej galvanickej batérie tzv. Voltovho stĺpu. Začalo to, keď v roku 1791 Luigi Galvani uverejnil svoje práce a výsledky pokusov s preparovanými žabacími nervami a svalmi, Volta napred prijal jeho hypotézu o ,,živočíšnej elektrine”. Keď si
však sám zopakoval Galvaniho pokusy, vyslovil názor, že príčinou vzniku elektrického prúdu vo svaloch a nervoch preparovanej žaby sú dva rozličné, navzájom spojené kovy, ktoré sú súčasne spojené elektricky vodivou kvapalinou živočíšneho tkaniva.

Niekoľkoročný vedecký spor medzi Galvanim a Voltom sa skončil Voltovým víťazstvom a súčasne vyústil v objav prvej galvanickej batérie, spomínaného Voltovho stĺpa. Voltov stĺp sa skladá z niekoľkých párov zinkových a medených kotúčov, ktoré boli namáčané v slanej vode. O svojich výskumoch prednášal 20. marca 1800 pred Kráľovskou spoločnosťou a v Londýne a 28.októbra 1801 v parížskom Inštitúte. Tam zaujal Napoleona Bonaparteho, ktorý ho podporoval, neskôr vymenoval grófom
a roku 1809 talianským senátorom.

Volta mnoho cestoval a udržiaval osobné styky s vtedajšími vedcami. Tak v Švajčiarsku navštívil Voltaira v Anglicku Priestleya. Na pozvanie Bansko-štiavnického profesora Ruprechta z Banskej vysokej školy navštívil roku 1782 Volta Banskú Štiavnicu. Roku 1791 bol zvolený za člena Londýnskej kráľovskej spoločnosti a vyznamenaný zlatou medailou. Mnohé zahraničné akadémie
ho pozývali, no Volta odmietal pozvanie, pretože nechcel opustiť svoju vlasť. V Paríži ho zahrnuli vyznamenaniami a poctami.

Volta chcel už roku 1804 odísť na odpočinok. No jeho žiadosť Napoleon Bonaparte, zamietol. V roku 1815 ho vymenovali za dekana Filozofickej fakulty v Padove. A o 4 roky neskôr Alessandro Volta odišiel na odpočinok do rodného mesta Como, aby sa konečne viac mohol venovať rodine. Tam aj 5. marca 1827 vo veku 82 rokov zomrel.