2.2 Sochár

Veľa rokov v Miláne strávil vytváraním plánov a modelov pre monumentálnu sedem metrov vysokú sochu koňa z bronzu ("Gran Cavallo"), ktorá mala stáť v tomto meste. Vojna s Francúzskom nedovolila dokončiť tento projekt. Na základe súkromnej iniciatívy bola podobná socha dokončená podľa niektorých jeho plánov v roku 1999 v New Yorku, darovaná a premiestnená do Milána. Huntovo múzeum v meste Limerick v Írsku vlastní malého bronzového koňa, o ktorom sa predpokladá, že je prácou Leonardovho učňa podľa jeho pôvodného návrhu.


2.3 Architekt

Leonardo sa zaoberal veľmi intenzívne aj problémom riešenia mestskej architektúty, hľadal nové možnosti budovania ciest, križovatiek, pritom už plánoval mimoúrovňové križovatky a cesty pod zemou, aby sa aj opticky vylepšil vzhľad veľkých miest, pričom myslel aj na to, aby obyvatelia neboli rušení dopravou, ktorá mala celá prebiehať pod zemou.



3.Veda a technika

Možno pôsobivejšie než jeho umelecká tvorba sú jeho vedecké a konštrukčné štúdie zaznamenané v denníkoch, ktoré obsahujú asi 13 000 strán poznámok a kresieb, a v ktorých sa prelína veda a umenie. Bol ľavák a ceý svoj život používal zrkadlové písanie a vkladal do svojich poznámok a náčrtov malé chybičky, ktoré mali zmiesť zlodejov. Ale len máloktorý (skoro žiadny) bol postavený a odskúšaný ešte počas jeho života. I keď jeho poznámky vravia, že chcel svoje návrhy aj uverejniť, no zomrel predtým, než stihol vykonať tento dôležitý triumf. Po jeho smrti boli jeho notesy ukryté, roztrúsené alebo stratené a jeho skvelé myšlienky zabudnuté a nemali žiaden vplyv na vývoj techniky do 19. storočia. Až v januári 2005 bádatelia objavili tajné laboratórium, ktoré Leonardo používal na štúdium lietania a pri iných priekopníckych vedeckých prácach nachádzajúce sa v bývalých zapečatených kláštorných izbách hneď vedľa Baziliky Najsvätejšej panny (Santissima Annunziata) priamo v srdci Florencie.

Jeho prístup k vede charakterizuje jedno: pokúšal sa porozumieť fenoménu jeho opisom a nákresmi do najmenších podrobností a nekládol pritom dôraz na pokusy alebo teoretické vysvetlenia. Počas celého života plánoval zostaviť veľkú encyklopédiu založenú na detailných kresbách všetkého. Odvtedy ako formálne zanechal štúdium latinčiny a matematiky, Leonarda ako vedca vtedajší učenci väčšinou ignorovali.


3.1 Astronómia

V astronómii, Leonardo veril, že Slnko a Mesiac krúžia okolo Zeme, a že Mesiac odráža slnečné svetlo, pretože je pokrytý vodou. Zistil však vplyv Mesiaca na príliv a odliv.


3.2 Anatómia

Podieľal sa na pitvách a vytvoril množstvo veľmi podrobných anatomických kresieb, pričom plánoval rozsiahle práce: ľudskú a porovnávaciu anatómiu. Prišiel na spôsob ako pitvať oko, ktorý sa používal až do 19. storočia. Okolo roku 1490 vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) je jedna z Leonardových najznámejších prác.

Jeho štúdium ľudskej anatómie viedlo k návrhu prvého známeho robota v písanej histórii. Návrh, ktorý sa nazýva aj Leonardov robot, bol pravdepodobne nakreslený okolo roku 1495, ale objavený bol až v 50-tych rokoch 20. storočia. Nie je známe, či sa ho niekto pokúsil zostrojiť.


3.3 Lietajúce stroje

Leonardo, fascinovaný fenoménom lietania, vytvoril podrobné štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane helikoptéry poháňanej štyrmi ľuďmi (ktorá by nefungovala, lebo by začala celá rotovať) a ľahkého rogala (ktoré by mohlo letieť). V jeho poznámkach sa tiež vyskytuje náčrt lietacieho stroja, pri ktorom stojí za povšimnutie pedantné prepracovanie chvostového kormidla. 3. januára 1496 neúspešne vyskúšal lietajúci stroj, ktorý sám zostrojil. Okrem konštrukcií napodobňujúcich krídla vtáčie vytvoril tiež jednu podľa netopierích krídel. Vo svojich poznámkach sa tiež zaoberal myšlienkou padáka, ktorý však rozpracoval len teoreticky. Ako pohon pre svoje lietajúce stroje častokrát využíval ľudskú silu (napr. pedály ako na bicykli), aj keď si uvedomoval, že to môže fungovať len teoreticky. Vynašiel však anemometer na zisťovanie smeru fúkania vetra a bol to veľmi významný vynález z hľadiska zlepšovania bezpečnosti letov. Viatím vetra sa tiež zaoberal anemoskop, ktorý však pravdepodobne zisťoval rýchlosť vetra. Inklinometer mal zasa za úlohu kontrolovať vodorovnú pozíciu pri lete.