Úvod

V renesančnej dobe bolo veľa vynikajúcich nadaných a preslávených osobností ako napríklad Michelangelo, Botticelli alebo Raffaelo, ale Leonarda da Vinciho som si vybrala preto, lebo sa oňho zaujímam dlhší čas, hlavne po prečítaní knihy od Dana Browna- Da Vinciho kód a rada by som sa o ňom dozvedela viac.

1.Život Leonarda da Vinciho

Leonardo da Vinci sa narodil 15. apríla 1452 v dedinke Anchiano, blízko mesta Vinci v Taliansku. Bol nemanželské dieťa. Jeho otec, Piero da Vinci, bol mladý právnik a jeho matka, Caterina, bola pravdepodobne sedliacke dievča. Podľa niektorých chabo položených dôkazov sa predpokladá , že bola otrokyňou zo Stredného Východu, ktorú vlastnil Piero. Dobrý vzťah mal aj s manželkou jeho otca a v jeho umeleckej tvorbe často využíval námet dieťaťa s dvoma ženami (Sv. Anna samotretia). Keďže sa narodil pred zavedením modernej konvencie o menách v Európe, jeho celé meno bolo "Leonardo di ser Piero da Vinci", ktoré znamenalo "Leonardo, syn pána Piera z Vinci". Leonardo sám jednoducho podpisoval svoje práce "Leonardo" alebo "Io, Leonardo" ("Ja, Leonardo").

Leonardo vyrastal so svojím otcom vo Florencii. Celý svoj život bol vegetarián. Jediným skutočným priateľom Leonarda bol strýko Francesco.Trávil s ním väčšinu svojho času, odhaľoval mu tajomstvá prírody, užitočné vlastnosti rastlín a živočíchov podľa ústneho podania prechádzajúceho z generácie na generáciu ako plod starej, skôr intuitívnej než racionálnej múdrosti. Piero da Vinci išiel ukázať Leonardove kresby florentskému majstrovi Andreovi Verrocchiovi. Ten požiadal Piera, aby mu Leonarda zveril. Tak sa okolo roku 1466, vo veku 15 rokov stal učňom maliara Andrea Verocchia. Prvá Leonardova maľba je anjel na Verocchiovom obraze. Príčina, prečo sa Verocchio rozhodol nedotknúť sa už viac štetca je, že Leonardov anjel bol krajší ako jeho.

V roku 1476 bol anonymne obžalovaný z homosexuálneho styku so 17-ročným známym prostitútom, Jacopom Saltarellim, ktorý mu stál ako model. Spolu s ďalšími troma mladými mužmi ho obvinili z homosexuálneho správania. Nakoniec bol pre nedostatok svedkov oslobodený. V nasledujúcom období bol Leonardo a ostatní pod prísnym dohľadom florentských "Nočných strážnikov" — renesančnej obdoby mravnostnej polície. Tvrdenie, že Leonardo bol homosexuál, sa všeobecne akceptuje. Najdlhší vzťah mal s krásnym delikventom Gianom Giacomom Caprottim da Oreno, ktorého nazýval Salai (malý diabol) a ktorý vstúpil do jeho služieb vo veku 10 rokov ako jeho sluha a asistent. Leonardo podporoval Salaia dvadsaťpäť rokov a vo svojom testamente mu zanechal polovicu svojich vinohradov.

Asi od roku 1482 do roku 1499 Leonardo pracoval pre Ludovica Sforzu, vojvodu Milána, kde si založil aj vlastnú dielňu s učňami. Tu sa chystal vytvoriť svoju najmonumentálnejšiu sochu "Gran Cavallo" (Veľký kôň) Pripravených 70 ton bronzu bolo však použitých na výrobu pušiek pri vojvodovom pokuse ochrániť Miláno pred Francúzskom. Po dobrovoľnom vzdaní sa Milána a zvrhnutí Sforzu sa aj so Salaiom a jeho priateľom Lucom Paciolim odišiel do Benátok a odtiaľ na konci jari 1500 späť do Florencie. Vo Florencii vstúpil do služieb Cesara Borgiu, syna pápeža Alexandra VI., zvaného "Vojvoda Valentino", ako vojenský architekt a staviteľ.

Od roku 1500 sa zdržiaval vo Florencii, kde sa venoval maliarstvu, matematickým a anatomickým štúdiám, problematike vtáčieho letu ako aj plánom a nákresom lietajúcich strojov. V ďalších rokoch sa stáva vojensko-technickým poradcom Cézara Borgiu, aby potom prešiel do služieb mesta Florencie v podobnej funkcii. V rokoch 1506 a 1513 zhotovoval pre francúzskeho miestodržiteľa Milána stavebno-technické posudky a vypracovával pre neho projekt kanálového spojenia medzi Milánom a Comom.

V roku 1507 sa Leonardo stretol s výnimočne krásnym 15-ročným aristokratom, grófom Francescom Melzim. Melzi sa stal jeho žiakom, životným druhom a dedičom. Po odchode francúzskych okupantov z mesta roku 1513 odchádza na niekoľkomesicov do Ríma, kde projektuje pre Giuliana Mediciho odvodňovacie práce pri vysúšaní Pontinských močiarov. Zomrel vo Francúzsku v meste Cloux roku 1519. V súlade s jeho poslednou vôľou nasledovalo jeho truhlu 60 žobrákov. Bol pochovaný v Kaplnke Saint-Hubert na zámku Amboise.

2. Umelecká tvorba

Jeho všestranný, hlavne maliarsky, talent sa u Leonarda prejavoval už od malička. Podľa ranej historky namaľoval na štít jedného z otcových nájomníkov obraz hlavy Medúzy tak pôsobivo, že si ho otec ponechal. Leonardo je veľmi známy vďaka svojim majstrovským obrazom ako Posledná večera a Mona Líza. Často plánoval veľkolepé obrazy s množstvom kresieb a náčrtov, ale tie neboli nikdy dokončené. Dodnes sa zachovalo iba 17 jeho obrazov, ale žiadna socha.
2.1. Maliar

„Maliarstvo je poézia, ktorá je videná ale nepočutá a poézia je maliarstvo, ktoré je počuté, ale nevidené.“

Zoznam obrazov:

•Madona s granátovým jablkom (Dreyfusova Madona)- National Gallery of art, Washington DC, USA
•Zvestovanie- Galleria degli Uffizi, Florencia, Taliansko
•Ginevra Benci( Portrét Ginevry de‘ Benci)- National Gallery of art, Washington DC, USA
•Krstenie Krista spolu s Verrocchiom- Galleria degli Uffizi, Florencia, Taliansko
•Madona Benois( Madona s kvetinou)- Ermitáž, Petrohrad, Rusko
•Madona s karafiátom- Alte Pinakothek, Mníchov, Nemecko
•Sväty Hieronym- ,,Pinacoteca Vaticana“, Vatikán
•Klaňanie troch kráľov( Kľaňanie kráľov)- Galleria degli Uffizi, Florencia, Taliansko
•Dáma s hranostajom- Czartoryski Museum, Krakow, Poľsko
•Hudobník( Portrét hudobníka/ Portrét Franchina Gaffuria)- Pinacoteca Ambrosiana, Miláno, Taliansko
•Madonna Litta- Ermitáž, Petrohrad, Rusko
•La Belle Ferroniere( Portrét dámy)- Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
•Posledná večera- Kostol Santa Maria delle Grazie, Miláno, Taliansko
•Kmene stromov s vetvami, koreňmi a kameňmi- ,,Castello Sforzecso“, Miláno, Taliansko
•Portrét Izabely d‘ Este- Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
•Svätá Anna, Madona, dieťa a malý Svätý Ján ( kartón Burlington House)- National Gallery, Londýn, Anglicko
•Madona v skalách (1. verzia) - Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
•Séria groteskných karikatúr
•Svätá Anna samotretia- Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
•Bitka pri Anghiari,dnes stratený kartón pre nástenný obraz vo florentskej radnici
•Mona Líza( Mona Lisa) alebo La Goioconda alebo La Joconde- Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
•Madona v skalách(2. verzia)- National Gallery, Londýn, Anglicko
•Léda a labuť( Léda)-(zachovali sa len kópie) Galeria Borghese, Rím, Taliansko
•Svätá rodina so svätou Annou( Madona, Ježiško a svätá Anna/ Svätá Anna, Madona, dieťa a baránok)- Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
•Svätý Ján Krstiteľ- Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
•Bakchus- Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko

Ginevra Benci

Leonardo si vyvolal obraz odrážajúci sa na ploche ideálneho zrkadla, aby mohol namaľovať tvár i dušu a zachytiť nepatrný náznak úsmevu na pevne zovretých perách. Je to tvár markantne tvrdých rysov- pripomínajúcich mongoloidné a studený pohľad tváre kontrastuje s ladnosťou krajiny a temnou škvrnou kríku namaľovaného proti svetlu. Využil striedanie jasných a temných tónov, rytmicky zaradených za sebou a nahradzujúcich tak lineárnu perspektívu.

Svätý Hieronym

Svätý Hieronym je spojenie anatomických znalostí a pozorovania dynamiky ľudskej tváre a končatín. Tento obraz je dôkazom, ako Leonardo vynikajúco poznal anatómiu ľudského tela.

Klaňanie troch kráľov

I keď Leonardo obraz nedokončil a previedol iba definitívnu kresbu s čiastočne naznačeným rozvrhnutím svetiel a tieňov, aby to odpovedalo jeho vyhradeným predstavám o základných vzťahoch modelácie a priestoru; i v tejto podobe je však patrný jeho hlboko revolučný význam. V tomto obraze bola všetka rigidita izolujúca línie a schematické perspektívy potlačená a prekonaná modeláciou a svetlom, ktoré zväzujú obe skupiny postáv: polkruh klaňajúcich sa kráľov, homogénny a kompaktný, ale pritom veľmi dynamický zásluhou svetelných efektov a vysoko expresívnych postojov a nežnú skupinu Madony a dieťatka. Táto skupina zostáva symbolicky izolovaná svetlom, ale inak sa začleňuje do celku vďaka dokonalej kompozícií v tvare ihlanu, ktoréhozákladňu tvoria traja králi a vrchol Madonina hlava, zatiaľ čo jedna jeho strana prebieha nastavenou pažou dieťaťa a končí chrbtom kráľa kľačiaceho vpravo a druhá je naznačená krivkou Madoninho ramena a dvomi ďalšími kráľmi, jedným kľačiacim a druhým ležiacim pri Máriiných nohách. Na oboch stranách stoja oproti sebe na samom okraji obrazu dve postavy tvoriace „kulisu“, ktorá sa stáva pravidlom vo všetkých maliarskych kompozíciách 16. stor. Hlavnú skupinu v prvom pláne obieha polkruh ďalších postáv, nad ktorými sa týči kúsok od stredu dômyselne umiestnený strom s hustou korunou, pripomínajúci krík z obrazu Podobizeň Ginevry Benciovej.

Posledná večera

Poslednú večeru, ktorá patrí spolu s Monou Lízou k najslávnejším maliarským dielam sveta, maľuje na stene refektára kláštora S. Maria delle Grazie v Miláne. V prostej sieni, obmedzenej šírkovo i hĺbkovo, umiestňuje v dokonale vyváženej kompozícii Krista a apoštolov za dlhým stolom. Duševné stavy sú tu vystupňované po maximálny umelecký účinok. V pohyboch, gestách a výrazov tvárí zachytáva vzrušenie, ktoré vyvolali Kristove slová: ,,Jeden z vás ma zradí.“ Obraz je charakteristikou duševných vlastností, štúdiou najrozličnejších charakterov, spätých však v sobitej súhre. Toto významné dielo s typickou leonardovskou kompozíciou sa zachovalo značne porušené, pretože Leonardo tu použil neobvyklú techniku, olejovú temperu (už za jeho života začala maľba opadávať), aby mohol obraz zdokonalovať.

Madona v skalách

Uprostred výjavu Madona odetá do voľného belasého plášťa ovíja rukou ako nežným objatím ramená malého Jána, kľačiaceho so spätými rukami pred malým Ježišom sediacim na zemi. Ten sa so žehnajúcim gestom vztýčeného ukazováka a prostredníka pozerá na Jána Krstiteľa, kým matkina ľavá ruka spočíva na jeho hlave v zmierujúcom geste. Kľačiaci anjel odvracia pohľad, pozerá von z obrazu a vytvára tak ideálne spojenie s divákmi.

Madona so sklopenými viečkami, akoby jediným pohľadom objíma obidve deti. Toto citové splynutie je zdôraznené vkomponovaním ženy a dvoch detí do trojuholníka, kým všetky postavy aj s anjelom sú ideálne umiestnené v kružnici.
V pozadí je ireálna fantastická panoráma brál, v hornej časti obrazov je spleť konárov, v diaľke uprostred skalnatej krajiny sa vinie rieka. V popredí, v prvom pláne, je trávnatý koberec posiaty kvetmi. Slávnostná a pokojná chvíľa, Madona v rodinnom kruhu, velebná a majestátna. V oddanosti Jána Krstiteľa a v geste malého Ježiša j tajomná predtucha, ktorú potvrdzuje anjelov významný pohľad. Z diela existujú dve verzie: jedna je v Louvri, nepochybne od Leonarda, kde anjel ukazuje prstom na sv. Jána a druhá v londýnskej National Gallery od Ambrogia De Predis so zreteľnými stopami majstrovej ruky.

Svätá Anna samotretia

Obraz maľuje pre kostol S. Annunziata. Tri postavy v pevne zovretej skupine tu radí do pyramidálnej kompoície, v čo najmenšom priestore rozvíja čo najväčšie množstvo pohybu a vystupňovani výrazu.

Bitka pri Anghiari

Vo Florencii bol poverený namaľovať rozsiahlu verejnú nástennú maľbu "Bitka pri Anghiari"; jeho rival Michelangelo mal maľovať na opačnú stenu. Po vytvorení neuveriteľného množstva štúdií pri príprave na túto prácu, opustil mesto s nedokončenou nástennou maľbou kvôli technickým problémom. Avšak ostal návrh na nástennu maľbu na kartóne, ktorý sa zachoval v Rubensovej kópii. Rozvíja tu jazdecký motív v rozmanitých variantoch, s tvarmi nabitými pohybom, vystupňovaným dramatickým napätím, v plastickom hĺbkovom dojme.

Mona Líza

Najznámejšou je určite fascinujúca Mona Lisa. Dodnes sa špekuluje, kto je táto záhadná usmievajúca sa žena. Niektorí dokonca tvrdia, že je to sám Da Vinci, hermafrodit či dokonca vymyslená osoba. Jej slávu založilo oduševnenie, prchavý, nežný úsmev. Leonardo tu sleduje svoj ideál ženskej krásy a pôvabu, všeobecný typ, ktorému sa podriaďuje portrétna vernosť. Na tmavom pozadí so snovou, fantastickou krajinou zvýrazňuje plastičnosť obnažených častí tela v nekonečnom množstve odtieňov. Za povšimnutie však stojí aj krajina v pozadí Mony Lisy, ktorá je na ľavej a pravej strane odlišná. Ďalšou zvláštnosťou je, že obraz by musel byť maľovaný na vrchole veľmi vysokej veže alebo budovy, aby sa dosiahol takýto uhol pohľadu. Na tomto obraze by sa dalo nájsť ešte mnoho pozoruhodností, ktoré ho odlišujú od ostatných jeho doby. Mona Líza tvorí vrchol Leonardovej tvorby, stala sa idálnym typom portrétu v syntéze zmyslovej a duchovnej krásy.
2.2 Sochár

Veľa rokov v Miláne strávil vytváraním plánov a modelov pre monumentálnu sedem metrov vysokú sochu koňa z bronzu ("Gran Cavallo"), ktorá mala stáť v tomto meste. Vojna s Francúzskom nedovolila dokončiť tento projekt. Na základe súkromnej iniciatívy bola podobná socha dokončená podľa niektorých jeho plánov v roku 1999 v New Yorku, darovaná a premiestnená do Milána. Huntovo múzeum v meste Limerick v Írsku vlastní malého bronzového koňa, o ktorom sa predpokladá, že je prácou Leonardovho učňa podľa jeho pôvodného návrhu.

2.3 Architekt

Leonardo sa zaoberal veľmi intenzívne aj problémom riešenia mestskej architektúty, hľadal nové možnosti budovania ciest, križovatiek, pritom už plánoval mimoúrovňové križovatky a cesty pod zemou, aby sa aj opticky vylepšil vzhľad veľkých miest, pričom myslel aj na to, aby obyvatelia neboli rušení dopravou, ktorá mala celá prebiehať pod zemou.

3.Veda a technika

Možno pôsobivejšie než jeho umelecká tvorba sú jeho vedecké a konštrukčné štúdie zaznamenané v denníkoch, ktoré obsahujú asi 13 000 strán poznámok a kresieb, a v ktorých sa prelína veda a umenie. Bol ľavák a ceý svoj život používal zrkadlové písanie a vkladal do svojich poznámok a náčrtov malé chybičky, ktoré mali zmiesť zlodejov. Ale len máloktorý (skoro žiadny) bol postavený a odskúšaný ešte počas jeho života. I keď jeho poznámky vravia, že chcel svoje návrhy aj uverejniť, no zomrel predtým, než stihol vykonať tento dôležitý triumf. Po jeho smrti boli jeho notesy ukryté, roztrúsené alebo stratené a jeho skvelé myšlienky zabudnuté a nemali žiaden vplyv na vývoj techniky do 19. storočia. Až v januári 2005 bádatelia objavili tajné laboratórium, ktoré Leonardo používal na štúdium lietania a pri iných priekopníckych vedeckých prácach nachádzajúce sa v bývalých zapečatených kláštorných izbách hneď vedľa Baziliky Najsvätejšej panny (Santissima Annunziata) priamo v srdci Florencie.

Jeho prístup k vede charakterizuje jedno: pokúšal sa porozumieť fenoménu jeho opisom a nákresmi do najmenších podrobností a nekládol pritom dôraz na pokusy alebo teoretické vysvetlenia. Počas celého života plánoval zostaviť veľkú encyklopédiu založenú na detailných kresbách všetkého. Odvtedy ako formálne zanechal štúdium latinčiny a matematiky, Leonarda ako vedca vtedajší učenci väčšinou ignorovali.

3.1 Astronómia

V astronómii, Leonardo veril, že Slnko a Mesiac krúžia okolo Zeme, a že Mesiac odráža slnečné svetlo, pretože je pokrytý vodou. Zistil však vplyv Mesiaca na príliv a odliv.

3.2 Anatómia

Podieľal sa na pitvách a vytvoril množstvo veľmi podrobných anatomických kresieb, pričom plánoval rozsiahle práce: ľudskú a porovnávaciu anatómiu. Prišiel na spôsob ako pitvať oko, ktorý sa používal až do 19. storočia. Okolo roku 1490 vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) je jedna z Leonardových najznámejších prác.

Jeho štúdium ľudskej anatómie viedlo k návrhu prvého známeho robota v písanej histórii. Návrh, ktorý sa nazýva aj Leonardov robot, bol pravdepodobne nakreslený okolo roku 1495, ale objavený bol až v 50-tych rokoch 20. storočia. Nie je známe, či sa ho niekto pokúsil zostrojiť.

3.3 Lietajúce stroje

Leonardo, fascinovaný fenoménom lietania, vytvoril podrobné štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane helikoptéry poháňanej štyrmi ľuďmi (ktorá by nefungovala, lebo by začala celá rotovať) a ľahkého rogala (ktoré by mohlo letieť). V jeho poznámkach sa tiež vyskytuje náčrt lietacieho stroja, pri ktorom stojí za povšimnutie pedantné prepracovanie chvostového kormidla. 3. januára 1496 neúspešne vyskúšal lietajúci stroj, ktorý sám zostrojil. Okrem konštrukcií napodobňujúcich krídla vtáčie vytvoril tiež jednu podľa netopierích krídel. Vo svojich poznámkach sa tiež zaoberal myšlienkou padáka, ktorý však rozpracoval len teoreticky. Ako pohon pre svoje lietajúce stroje častokrát využíval ľudskú silu (napr. pedály ako na bicykli), aj keď si uvedomoval, že to môže fungovať len teoreticky. Vynašiel však anemometer na zisťovanie smeru fúkania vetra a bol to veľmi významný vynález z hľadiska zlepšovania bezpečnosti letov. Viatím vetra sa tiež zaoberal anemoskop, ktorý však pravdepodobne zisťoval rýchlosť vetra. Inklinometer mal zasa za úlohu kontrolovať vodorovnú pozíciu pri lete.
3.4 Bojové stroje

Jeho denníky obsahujú tiež niekoľko vynálezov vojenského zamerania, ako napríklad guľomety, obrnený tank poháňaný ľuďmi alebo koňmi, či klastrovú bombu, a to aj napriek tomu, že neskoršie pokladal vojnu za najhoršiu ľudskú činnosť. Skonštruoval niečo ako bojové delo, ktoré malo možnosť nastavenia uhla a výšky, bolo pohyblivé a využiteľné v boji. Oprášil náčrty z dávneho stredoveku a vylepšil baranidlo, ktoré sa dalo používať priamo na hradby miest. Jeho nápady dali základ, síce v zmenšenej podobe, dnešným zbraniam ako sú revolvery či samopaly. Z ďalších stredovekých zbraní si ako inšpiráciu zobral aj kušu, ktorú však vytvoril ako zbraň hlavne na spôsobenie zmätku v nepriateľských šíkoch a dohnal ju ku gigantickým rozmerom, asi tak na 6 vozov. Vytvoril rôzne druhy projektilov, ktoré síce neboli doplnené matematickými výpočtami dráhy letu, ale už z ich tvaru bolo zrejmé, ako veľmi si Leonardo uvedomoval význam aerodynamiky.

3.5 Iné vynálezy

Ďalšie vynálezy zahŕňajú ponorku, zariadenie s ozubenými kolieskami, ktoré môže byť považované za prvú mechanickú kalkulačku, a auto poháňané pružinovým mechanizmom. Počas svojho pobytu vo Vatikáne naplánoval priemyselné využitie slnečnej energie pomocou parabolických zrkadiel na zohrievanie vody. Okrem týchto vynálezov vynašiel skafander, vo svojich štúdiách ho do detailov rozpracoval, aj keď v tej dobe pozostával len zo zvona na hlavu a plávacích plutiev. Až neskôr domyslel kožený odev určený na pobyt od vodou. Tiež skonštruoval vŕtačku, ktorá pozostávala z hlavice, kolieskového mechanizmu a kľuky, pomocou ktorej sa otáčala.

Z ďalších jeho nápadov, ktoré by našli zúžitkovanie aj v dnešnej dobe, bola napríklad hydraulická píla. Mal aj svojský systém klimatizácie, ktorý mal za úlohu zabraňovať prudkým zmenám teploty, ktoré by mali ničivý účinok na jeho laboratórium. Jednoduchým systémom skonštruoval zariadenie na meranie vlhkosti vzduchu: boli to kvázi váhy, na jedenej strane mali vosk a na druhej rovnaké množstvo vlny, ktorá na rozdiel od vosku absorbuje vlhkosť. Odchýlka, ktorá vznikla vo vlhkom prostredí, keď vlna nasiakla vodou, sa prenášala na stupnicu na váhach. Zaujímavosťou je tiež napríklad jeho funkčný prístroj na výrobu lán, pričom sa kvalita lana dala regulovať. Aj keď väčšina z Leonardových vynálezov nebola realizovaná, mnohé z nich boli technologicky uskutočniteľné ako to demonštruje napríklad jeho tank

Záver

Vďaka tejto seminárnej práci som sa veľa dozvedela o človeku, ktorého meno je známe nielen milovníkom umenia, ale po prečítaní už spomínanej knihy od Dana Browna- Da Vinciho kód, asi už každému. No Leonardo da Vinci nebol len autorom záhadného úsmevu Mony Lísy, či členom tajných spolkov. Bola to významná osobnosť umenia, vedy, techniky, fyziky, anatómie a mnohých iných oblastí života. Leonardo láka už celé stáročia mnohých ľudí, odborníkov v rôznych oblastiach. V niektorých prípadoch sa zvláštnosť a záhadnosť jeho obrazov považuje za rozlúštenú, ale nikto okrem Leonarda nemôže predsa presne určiť a vypovedať ich skutočnú myšlienku a hodnotu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk