Slovo romantizmus sa pôvodne objavilo v literatúre. V Nemecku prídavné meno „romantisch“ bolo protikladom všetkého, čo sa nazývalo klasická literatúra.
V umení romantizmus zavrhoval vzor grécko-rímskej antiky a upevnil sa ako reakcia na tyraniu neoklasicizmu. Romantizmus znamelnal úplný rozchod s ideami minulosti. Hlásal prednostné postavenie jednotlivca a jeho osobnosti.
Romantické hnutie sa postupne objavilo v 18. storočí a upevnilo sa revolúciou vďaka kultu hrdinou. Presadilo sa roku 1824 obrazom Delacroix Vraždenie na Chiu.

Životopis
Charenton-Saint-Maurice 1789 – Paríž 1863
Francúzsky maliar, teoretik umenia. Jeho matka, dcéra slávneho umeleckého nábytkára Oebena, umrela roku 1814. Delacrox mal potom ťažký život, ktorý mal vplyv na jeho romantickú povahu. V Guérinovom ateliéri sa stretol s Géricaultom. Po obrazoch Dante a Vergíulius v pekle a Vražda na Chiu Delacroix bol pokladaný za hlavu romantickej školy. Potom viedol svetácky život a navštevoval parížske salóny, kde sa zoznámil s Stendhalom, Mériméem, Hugom Vignym a Nervalom. Spriatelil sa aj so George Sandovou a Chopinom.
Roku 1832 odišiel do Maroca a do Alžírska. Zaplnil náčrtníky akvarelmi a jeho paleta tým nadobudla veľmi moderné odvážne tony. Redigoval časopis, ktorý začal vychádzať v jeho mladosti a pokračoval po roku 1847, kde publikoval svoje úvahy o umení. Zomrel chorý od vyčerpania v auguste 1963.



Vo Francúzsku sa romantizmus začal rokom 1824. V tomto roku na parížskom Salóne zažiariolo v protiklade k INGRESO- VMU Sľubu Ľudovíta XIV. plátno Delacroix Vraždenie na Chiu. Námet z bojov Grécka o nezávislosť, zrodený zo sympatií ku Grékom a k pravde, bol veľkou novotou. O dva roky neskôr Delacroix popudil kririku obrazom Danteho bárka. Prvé plátna Delacroix Dante a Vergílius v pekle a potom Vraždenie na Chiu vyvolali sarkazmus a stali sa „manifestmi“ romantizmu. Delacroix sa takto satl akousi hlavou hnutia, čo on sám vždy odmietal. Po celý život sa Delacroix inšpiroval romantickou literatúrou a vzal si napr. od Byrona námet Sardanapalova smrť. Roku 1830 namaľoval Slobodu vedúcu ľud, alegorickú scénu v službách revolúcie. Tento obraz vytvorený po revolučnom júli 1830, predstavoval takmer politický manifest. Vpravo od slobody je maliar v podobe stojaceho povstalca s puškou v rukách , po ľavej strane vyskakuje mladý robotník s tradičným baretom študentov.