Matúš Čák vo svojom sídle na Trenčianskom hrade zriadil vlastnú administratívnu na spôsob kráľovského dvora a počínal si ako samostatný panovník. Jeho palatínom do roku 1318 bol Felicián Zach. Mal aj vlastného taverníka a vymenúval svojich županov a kastelánov. Vlastnil tridsať hradov a majetky v trinástich stoliciach. Jeho dŕžava bola spojená aj s Moravou.
Uhorský kráľ bol proti Matúšovi bezmocný. Požiadal o pomoc rakúskeho vojvodu Fridricha, pomocou ktorého sa mu podarilo naspäť dobiť Komárno. Otvorená bitka s kráľom sa odohrala 15. júna 1312. Kráľovským vojskám velil rytier Dônč, ktorého vojská porazili spojenca Matúša Čáka – Abovcov. Kráľ, ani Matúš sa bitky nezúčastnili. Tým sa začala postupná likvidácia moci rodovej šľachty na Slovensku. Správu o porážke vojsk Matúša Trenčianskeho priniesol kráľovi vojak - kuriér, ktorý pribehol ku Karolovi Róbertovi ozdobený dubovými ratolesťami a dvoma kosami, ktorými bojoval. Veliteľom kráľovských vojsk bol magister rytier Dônč, spomínaný v listinách z roku 1304 ako Magister Dominicus comes Zoltensis.
Po prehre vojská Matúša Trenčianského utrpeli ďalšiu porážku v bojoch s českým kráľom Jánom Luxemburským roku 1315. Matúšové vojská boli postupne vytlačené z Moravy. Karol Róbert pomocov rytiera Dônča zabral časť jeho majetkov. Proti Matúšovi sa postavil aj nitriansky biskup. Matúš však až do smrti neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolici.
Kronikári písali, že Matúš Trenčiansky bol veselej povahy. Holdoval poľovačkám. Práve on nechal do Topoľčianok „priviezť“ vzácnu zver. Topoľčiansky zámok kúpil 19. augusta 1318 za 100 mariek od Júliusa, kapitána Levického hradu. Z archívnych spisov sa možno dozvedieť, že Matúš Čák Trenčiansky si potrpel na nábytok, nádherne vyrezávaný a poväčšinou pozlátený. V jeho knižnici boli písomnosti v latinskej, gréckej, gótskej aj slovinskej reči. Bol vraj dokonalým znalcom klasickej latinskej spisby. Sám básnil latinsky a vraj aj heslo na jednej z besiedok na Trenčianskom hrade vyšlo z jeho pera.
Sedem rokov po osudnej prehratej bitke pri Rozhanovciach sa Matúš Čák utiahol na Skalku pri Trenčíne. Svoju okyptenú vládu odovzdal do rúk Feliciána Zacha, ktorý sa roku 1330 preslávil atentátom na kráľa Karola Róberta. Vedel že svoj život dobojoval. Chcel toho viac ako uniesol jeho meč.
Matúš Čák Trenčiansky zomrel 18. marca 1321 na Trenčianskom hrade ako sedemdesiatročný. Jeho majetky utrpeli porážku, ale on nie. Vyrovnal sa so všetkým. Jeho osobnosť zaujala mnohých slovenských dejateľov. Neobišli ho ani slovenský výtvarníci.
Pre štúrovcov sa stal Matúš Čák Trenčiansky romantickým hrdinom. Hoci bol dravým oligarchom, v slovenskom národotvornom procese zohral pozitívnu úlohu. Bol hrdinom svojej doby.