Priame stretnutie s talianskym umením a s antickou kultúrou bolo pre jeho tvorbu rozhodujúce. V Taliansku vďaka stykom s Gentilom a Giovannim Belliniovcami poznal diela Lorenza dá Credi, Pollaiuola, Mantegnu a Leonarda da Vinci. Durera fascinovala dynamickosť ich aktov, antický pátos ich gest a dvojznačnosť ich mytologických výjavov. Prekonal v sebe remeselníka vyučeného v škole neskorogotického umenia, a uvoľnil sa ako umelec, ktorým už dávno bol. Na talianskej pôde si vytvoril celkom nový názor na krajinu, čo dokazujú nádherné akvarely alpských krajín. Vrcholom je dielo „Mlyny“. S obdivuhodnou virtuozitou na ňom zachytil, čo mal pred očami: v popredí monumentálny strom s citlivo odtieňovanými tónmi, v druhom pláne oblohu s potrhanými mrakmi, za ktorými zapadá slnko. Od r. 1500 až do smrti sa Durer vážne zaoberal otázkami umenia, najmä štúdiom proporcií, čo bola veľmi aktuálna téma úvah vtedajších humanistov, ktorí aj v tom nasledovali svoje talianske vzory. Z popudu antického umenia a talianskych vzorov urobil celú sériu proporčných štúdií, ktorých konečným výsledkom bola nádherná medirytina „Adam a Eva“ z r. 1504. Vzorom pre Adama bol bezpochyby antický Herkules a pre Evu Venuša. Umelec chcel dať biblickej dvojici zrejme univerzálny význam, a preto pri jej nohách umiestnil zvieratá, reprezentujúce štyri ľudské temperamenty: daniel - melancholický, zajac - sangvinický, býk - flegmatický, mačka - cholerický. V r. 1498 vydal Durer vlastným nákladom „Apokalypsu sv. Jána“, v ktorej sprevádza biblický text 15 celostranovými drevorezmi. Koncipoval ju od začiatku ako knihu a vydal zároveň nemeckú a latinskú verziu. Dielo malo veľký úspech a onedlho sa o Durerovi hovorilo v celej Európe, nielen preto, že sám knihu zostavil, ilustroval i vydal, ale aj preto, že prišiel na originálnu myšlienku pripojiť k úplnému textu sv. Jána takisto úplnú sériu vyobrazení. Súbežne s Apokalypsou pracoval na minuciózne až miniaturisticky pochopenom obraze „Sv. Hieronyma v púšti“, ktorý nedávno objavili a je vystavený v cambridgeskom Fitzwilliam Museum ako výpožička sira Bocana. Na líci je namaľovaná idylická krajina severského rázu s vencom vrchov zaliatych raňajších slnkom. Opak je spracovaný celkom inou technikou, veľkými energickými ťahmi štetca; je to dramatický opis umelcovho sna o mori svetla, z ktorého sa vynára meteor. Podľa Durera k hlavnému poslaniu umelca patrí zobrazovať posvätné dejiny. Ony ho inšpirovali k väčšine diel. Jeho najobľúbenejšími témami boli Kristovho utrpenia, život Panny Márie a životopisy svätých.