Rád ich spracúval v rytinách a práve vďaka jeho ryteckému umeniu bol jeho vplyv taký veľký. V Durerovom maliarskom diele prevládajú mariánske témy, ku ktorým sa radí „Panna Mária Sedembolestná“ v Mníchove a Drážďanoch, „Drážďanský oltár“, maľovaný na dreve r. 1496, alebo „Madona s hruškou“ z galérie Uffizi vo Florencii.
V r. 1494 sa saský kurfirst Fridrich Múdry za pobytu v Norimbergu zoznámil s Durerom a zostal až do smrti jeho hlavným zákazníkom. Na jeho žiadosť Durer namaľoval veľké retabulum do kaplnky wittenberského paláca. Ústredný obraz, predstavujúci „Klaňanie sa troch kráľov“, je dobrým príkladom Durerovho maliarskeho diela.
Koncom leta 1505 odišiel Durer druhýkrát do Talianska a tam ostal až do januára 1507 a navštívil Benátky, Bolognu, Ferraru a Rím, tento raz už ako uznávaný umelec. V Benátkach namaľoval do kostola San Bartolomeo oltárny obraz „Ružencová slávnosť“, ktorý je dnes v pražskej národnej galérii. Od r. 1512 sídlil v Norimbergu cisár Maximilián a to Durerovi umožnilo získať objednávky od jeho dvora. Cisár v ňom našiel umelca, ktorý bol schopný pochopiť a realizovať jeho ambiciózny projekt historickej a genealogickej kroniky, v ktorej chcel budúcim pokoleniam zanechať svedectvo o svojej vlastnej sláve, ako i o sláve celého svojho rodu. Z mnohých umelcov, čo preňho pracovali, jedine Durerovi priznal doživotný dôchodok.
Durer urobil aj niekoľko cisárových portrétov. Prvý nakreslil uhľom 28. júna 1518 v Augsburgu, kde ho rada mesta Norimbergu vyslala na cisársky snem. Je možné, že to bol prvý zo série Durerových portrétov vtedajších osobností, napr. kardinála Albrechta Brandenburga, Fridricha Múdreho, Philippa Melanchtona, Erasma Rotterdamského a Ulricha Varnbuhlera. Durer sa usiloval zdokonaliť techniku maliarskeho portrétu, ktorého úlohou bolo podľa neho zachovať pre potomstvo podobu významných ľudí, a preto má podobizeň v jeho diele rovnako dôležité miesto ako ostatné žánre. V portrétovej práci nakoniec dospel k záveru, že nestačí zachytiť iba fyzickú podobu modelu, ale že portrét má podať celú osobnosť so všetkým, čo ju robí jedinečnou a neopakovateľnou.
Durer sa o portréty zaujímal celý život. Vidieť to už na jeho dvoch „Podobizniach otca“ z r.1490 a 1497. na „Fridrichovi Múdrom“ z r. 1495-1500 a na „Oswoltovi Krelovi“ z r. 1499. Na „Vlastnej podobizni v kožuchu“ z r. 1500 sa zachytil z prísne čelného pohľadu s rukou na prsiach a v dokonale symetrickom, hieratickom postoji, ktorý bol dovtedy vyhradený len obrazom Ježiša Krista.
Na ceste do Nizozemska v r.