Je prvou prácou, kde spojil nizozemské vplyvy s vlastnými skúsenosťami a objavmi. Svojím jadrným realizmom a psychologickou hĺbkou sa radí k najlepším, čo Durer urobil. Prstencami brady a hlbokými vráskami starcovej tváre presvitá skutočná šľachetnosť a vyrovnanosť. Obraz vyniká nádhernou, jemne odtieňovanou farebnosťou.
Ku koncu života sa Durer venoval vydávaniu svojich teoretických spisov. R.1525 vydal „Poučenie o meraní“, o dva roky neskoršie „Náuku o upevňovaní“ a r.1528 „Štyri knihy o proporciách. Albrecht Durer umrel 6.apríla 1528 a pochovali ho do rodinnej hrobky jeho tesťa na norimberskom cintoríne sv. Jána. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa prebudil nový záujem o Durerovo dielo, ktoré sa stalo inšpiračným prameňom novej umeleckej generácie. Citovali sa jeho knihy, napodoboval sa jeho štýl, s nadšením sa zbierali jeho práce alebo aspoň kópie. Prvé výročia Durerovho narodenia a smrti sa pripomínali veľmi slávnostne, skutočne však maliara spopularizovali najmä nemeckí romantici. Bol prvým umelcom, ktorému postavili bronzový pomník, keď ho vyhlásili za „otca nemeckého umenia.“.