ALBRECHT DURER


-nemecký predstaviteľ renesancie, ktorá v 16. st. vzrušila celú Európu. Je to obdobie pre Nemecko veľmi zložité. Vzplanulo nové náboženské nadšenie, ktoré odmietalo obrazy, obrady, ale sa vracalo k vnútornej modlitbe ako jedinej forme pravého vzťahu človeka s Bohom. V tomto období zápasov a bojov sa vytvorilo veľa vynikajúcich maliarov, ale málo zaujímavých sochárov a ani jeden geniálny architekt. Kým v nenávidenom Ríme, v tom apokalyptickom Babylone Durerových kresieb, sa stavala obrovská bazilika sv. Petra a mnoho iných kostolov a nádherných prepychových palácov, v Nemecku zmietanom politickými a náboženskými bojmi reprezentuje novú architektúru iba niekoľko verejných budov, cechových domov a radníc. Maliarstvo malo v Nemecku hlbšie korene ako sochárstvo a preto možno vznikali v období renesancie také neobyčajné diela. V Kolíne nad Rýnom, v dôležitom umeleckom centre, kde maľba dosiahla vrchol v tvorbe Stephana Lochnera, autora hlavného oltára kolínskej katedrály. Jeho dielo je zachované podnes v dokonalom stave a na pôvodnom mieste. K nemeckej škole 15. storočia patrí ešte niekoľko ďalších významných maliarov, ako napr. Konrad Witz, Michael Pacher, Martin Schongauer (Durerov učiteľ), Hans Baldung (Durerov žiak), Hans Burgkmair, Lucas Cranach st. Jednou z hlavných postáv nemeckej renesancie bol svojím sposobom a so všetkými svojimi čisto nemeckými zvláštnosťami Albrech Durer. Tak ako Leonardo i on zaznamenal svoje názory na upevňovanie, proporcie a rozmery ľudského tela, geometriu, architektúru a maliarstvo.
Albrecht Durer sa narodil ako 3. dieťa z 18 detí rodičov Albrechta a Barbary 21. mája 1471 v Norimbergu. Vyučil sa v rodinnej dielni zlatníctvu. Toto prvé školenie poznačilo natrvalo celé jeho dielo. Osvojil si jemnú, minucióznu prácu predovšetkým s rydlom, čo sa prejavilo v dokonalosti jeho medirytín. V r. 1486 išiel Durer za učňa do dielne v Norimbergu vtedy vychýreného maliara Michaela Wolgemuta. V jeho dielni dôkladne zvládol remeslo a osvojil si najmä techniku drevorezu. V r. 1490 sa Durer vydal na cesty. Precestoval Porýnsko, Nizozemsko, došiel do Colmaru, v r.1492 do Bazileja, kde vznikol jeho prvý drevoryt znázorňujúci sv. Hieronyma. R. 1493 bol v Strasbourgu. Z tohto obdobia sa zachovali dve jeho vynikajúce diela : „Vlastná podobizeň“ a „Kristus v hrobe“. V máji 1494 sa vrátil do Norimbergu, kde sa 7. júla toho istého roku oženil s Agnesou Freyovou. V tomto roku sa vybral prvý raz do Benátok.