Kinematograf si po čase získal obľubu verejnosti, o čom svedčí ( niekedy až stovky metrov dlhý) zástup ľudí pred vstupom do budovy Grand Café, ktorý sa chtiac čí nechtiac stal rodiskom filmu. Zvlášť vytlačeným plagátom informovali parížske publikum, že dňa 28. decembra 1895 v miestnej Grand Café je možné uvidieť predvádzanie nového prístroja na ukazovanie pohyblivých obrazov na plátne, prístroja nazvaného tvorcami kinematograf. Plagát oznamujúci predstavenie zdôrazňoval, že “aparát vynájdený p. Augustem a Louisem Lumierovcami umožňuje zachytiť vďaka bleskovo po sebe nasledovanými snímkami všetky pohyby, aké sa v danej chvíli odohrávajú pred objektívom, a potom ich ukázať celej sále v pohybe i v prirodzenej veľkosti”.
Takmer všetky filmy bratov Lumiérovcov boli reportáže. Ich autori svoje zábery zámerne neinscenovali. Na filmový pás zachytávali len žánrové obrázky z bežného života. V týchto prvých filmoch nešlo o zachytenie dramatického momentu, o napodobenie divadla. Nevystupovali v nich profesionálni herci, neexistoval scenár a nebola výprava – teda nič z nutných prvkov dnešného hraného filmu. Jedinou snahou bratov Lumiérových bolo zachytenie „všedného, bezprostredného života“. A tak nechtiac zachytil meštiacky životný štýl na prelome storočia. Najlepším reprezentantom tejto snahy bol nepochybne filmový šot. Aj keď medzi ich prvými kratučkými filmami sa nachádza aj jedna výnimka - prvý filmový skeč Pokropený kropič, vybočuje z dokumentárneho hľadiska prvých filmov a tak vznikla prvá groteska na svete.

V tomto filme ide o sfilmovanie známej kreslenej anekdoty (kropič polieva záhradu, chlapec mu stúpi na hadicu a keď sa kropič pozerá do ústia hadice, čo sa stalo, chlapec dá nohu z hadice dole a kropiča ostrieka prúd vody) a teda o vopred vymyslený a zahraný kus, ale Lumiérovci predsa len ostali celý čas verní svojmu názoru, že rozruch okolo novej zábavky čoskoro utíchne a využívaná bude ďalej podobne ako mikroskop alebo ďalekohľad. Tento názor si uchovali dokonca aj keď svoje majstrovské fantastické fikcie začal produkovať prvý filmový mág Georges Méliés (jeden z účastníkov prvého premietania v Grand Café). Dejiny filmu ako nezávislého publicistického prostriedku, ako „reči“ a „divadla“, sa začali až prvým verejným predstavením Lumierovho kinematografu v decembri 1895. V rokoch až do konca prvej svetovej vojny sa rozvinuli zásadné možnosti filmu, prešiel cestou od „kinematografu“ ku „kinu“. V tomto období sa z technickej novinky a jarmočnej atrakcie vyvinul nový priemysel a nové umenie.

Pravda, pôsobivosť Lumierových snímok bola obmedzená, jednak pre ich krátkosť a nedostatky v stvárnení námetu, jednak aj pre to, že sa tematicky prispôsobovali vkusu malomeštiackeho obecenstva. Táto črta lumierovského naturalizmu sa prejavovala i neskoršie pri voľbe motívov prvých „aktualít“: Ale keď videli, že z tejto zábavy plynú celkom slušné zisky, rozhodli sa vyškoliť a najímať si kameramanov a rozosielať ich po celom svete, aby mohli na filmový pás zaznamenať dôležité i menej dôležité udalosti na celom svete. A tak sa stalo, že ich kameramani nafilmovali roku 1896 v Moskve korunováciu posledného ruského cára Mikuláša II., zachytili jubileum anglickej kráľovnej Viktórie a iné udalosti, čím ich zachovali pre ďalšie generácie. Lumierovi kameramani prinášali zo svojich ciest do zahraničia prevažne snímky cisárskych výsostí, veličenstiev a ministrov, aby sa obecenstvo mohlo priamo zúčastňovať na lesku „Veľkého sveta“. Sú to vlastne prvé filmové spravodajstvá v dejinách kinematografie. Lumierovci potom vyrobili aj prvý spravodajský film, ako prví využili triky.

Ich film Búranie múru na jednej projekcii premietali pospiatky, čím vzniklo zdanie, že sa múr stavia sám. Louisa Lumiéra už vtedy považovali za génia rodiny. Lumiérovci vlastne položili základ filmového jazyka a vtedajší diváci sa museli naučiť porozumieť mu. Spočiatku sa filmy premietali len v kaviarňach a salónoch. Neskôr vznikali kiná, ktorým však tento dnes používaný názov nie veľmi pristane. Obyčajne to boli búdy či jarmočné šiatre, ktoré sa dali prenášať a prichádzali za divákmi. Mnohé témy sa znova a znova nakrúcali v rôznych obmenách. Premietanie krátkych filmov, ktoré nemali viac ako 18 metrov, sa stalo najľudovejšou zábavou. Dĺžku filmu určoval objem cievky – zmestilo sa na ňu práve toľko suroviny. Spolupracovníci bratov Lumierovcov sa začali špecializovať. Napríklad Félix Mesguich premietal filmy a otváral nové kinosály. Promio, jeden z prvých kameramanov, sa zameral na hľadanie nových tém na filmovanie. Tu sa niekde začína špecializácia filmárskych povolaní.


Filmy bratov Lumiérovcov

Filmy boli na nižšej intelektuálnej úrovni (naivné komédie). Mali vyvolať nadšenie, zobrazovali triviálne nedôležité veci. Obsah neznamenal nič, rozhodujúci bol pohyb.

Rodinné raňajky – „Le Déjeuner de bébé“
Film ukazuje Augusta Lumiéra a jeho ženu držiacu bábätko na kolenách a zachytáva ako sa snažia nakŕmiť malú dcéru.

Odchod z továrne – „La Sortie des usines“
Film zachytáva odchod robotníkov z továrne Lumiérovcov, zachytával jednoduchých ľudí, ako pred sebou tlačia bicykle, a robotníčky vo zvonových sukniach opúšťajú továreň.

Postriekaného striekača“ „L`Arroseur arrosé“
Film je praformou filmovej burlesky: chlapec stúpi na hadicu záhradníka polievajúceho stromi, ten si prezerá striekačku, nezbedný chlapec z hadice odtiahne nohu a prúd vody strekne záhradníkovi do tváre.

Príchod vlaku“ „L`Arrivée d`un train en gare de La cintat“
Film je natočený z čelnej perspektívy a zachytáva príchod vlaku, ktorého približujúca sa lokomotíva, ako sa traduje, vyvolala medzi obecenstvom paniku. Lokomotíva sa vynorí z úzadia obrazu, je čoraz väčšia a prehrmí tesne pri kamere. Ani dnes sa ináč nenakrúca príchod vlaku.

Príchod účastníkov zjazdu – „Le Débarquement du congres de photographie a Lyon“
Film zobrazuje príchod účastníkov kongresu o fotografii v Lyone, na tomto kongerse sa aj obaja bratia zúčastnili