referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Pondelok, 21. septembra 2020
Auguste a Louis Lumiére
Dátum pridania: 10.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nikusha12
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 672
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 18m 10s
Pomalé čítanie: 27m 15s
 
BRATIA AUGUSTE A LOUIS LUMIÉRE


História filmu

História filmu začína prekvapujúco už u starovekých Grékov a ich divadla pohyblivých tieňov. O storočie neskôr v prvých rokoch 19. storočia, spojili svoje sily vynálezcovia a ľudia vytvárajúci zábavu a vytvorili pohyblivé obrázky plné trikov a napätia. Prvé filmy boli animované, skoro sa však uplatnili aj fotografické obrazy. Zrodil sa Hollywood a začala sa písať éra nemých hviezd. Aj keď film nemal zvuk, talentovaný filmári ho dokázali pretvoriť na príjemnú zábavu a umelecké dielo zároveň…

Začiatok dvadsiateho storočia bolo obdobím mnohých zmien a prevratov. Zrodenie filmu rehabilitovalo určitú formu zobrazenia skutočnosti, ktorú už pokladali za prekonanú: naturalizmus. V mnohých štátoch vrcholil imperializmus a snaha o zbohatnutie (hlavne konvenčnými spôsobmi). Film ako nový vynález nemal ľahkú pozíciu v tomto čase. Paradoxne kvôli umelcom, ktorý považovali film za typ povrchnej, neintelektuálnej zábavy na úrovni brakových románov, kočovného divadla a cirkusu. Práve ignorovanie filmu inteligenciou (okrem ľudí konvenčného zamerania) spôsobilo to, že film nesmeroval k Parnasu, ale na jarmok.

Istý zlom nastal okolo roku 1900, kedy si film hlavne kvôli obľúbenosti postupne získaval priazeň čoraz väčšieho spektra ľudí pohybujúcich sa okolo umenia. Film začal byť chápaný ako špecifický druh umenia pozostávajúci zo zmesi hudby, sochárstva, výtvarníctva a literatúry. Napriek tomu nebol film chápaný ako ´´nadumenie´´ či ´´všeumenie´´, ako siedme umenie alebo ako desiata múza. Rok po roku klesal počet estétov a umelcov, ktorý pohŕdali filmom a naopak rok po roku pribúdalo ľudí s umeleckými ambíciami, ktoré chceli uplatniť vo filme a nie na obraze, papieri, hline či na notovom papieri. Zrodila sa tak nová kategória ľudí–filmových umelcov.

Na prelome storočia nebol štát, v ktorom by nebolo konštruktérov snažiacich sa zostrojiť prístroj schopný vytvárať snímky, na ktorých by bolo možné zachytiť pohyb ľudí, zvierat či prírody. Prirodzeným doplnkom ´´kamery´´ bol projekčný prístroj. Prvé prístroje pracovali veľmi neefektívne a boli technicky nedokonalé. Obraz bol často rozkmitaný, filmový pás sa trhal, natáčanie a vyvolávanie bolo nadmieru obtiažne. Mnoho takýchto prístrojov (kamier) bolo patentovaných v európskych veľkomestách ako: Londýn, Berlín, Paríž, Petrohrad. Rozvoj filmu navyše komplikovali (skoro) všadeprítomné finančné problémy. Reálnu šancu vyhnúť sa im mali iba bratia August Lumière a Louis Lumière a vrcholný vynálezca amerického kontinentu T.A. Edison.

Nakoniec spomínaný interkontinentálny súboj vyhrali Francúzi. Nevýhodou favorizovaného Edisona bola istá technická nedokonalosť (potreba okuliarov na zachytenie pohybu). Prvá verejná (skutočne) filmová projekcia sa konala 28. decembra 1895, aj napriek začiatočnému finančnému neúspechu projekcie to bol deň, ktorý môžeme považovať za prelomový v dejinách filmu, pretože znamenal koniec filmovej prehistórie a začiatok filmového novoveku. Hoci je tento deň všeobecne uznávaný ako začiatok histórie kinematografie, predsa len história filmu zaznamenala filmové predstavenia, ktoré sa konali nezávisle od Lumiérocov aj v iných krajinách. V spojených štátoch amerických v tomto istom roku alebo začiatkom nasledujúceho predvádzali svoje filmy alebo kinematografické prístroje Le Roy, Latham a synovia, Armat a Jenkins, v Nemecku Auschütz a Skladanowski, v Anglicku Friese – Green, v cárskom Rusku Timčenko a v Poľsku Prószyński. Nebudeme ďaleko od pravdy ak povieme, že 20. storočie očakávalo film ako svoje dieťa…


Kinematograf a prvé predstavenia bratov Lumiérovcov

Lumierovci si dávajú patentovať svoj na vtedajšiu dobu dokonalý kinematograf – kombináciu kamery a projektoru, na ktorý získali 13. februára 1895 patent č. 145 032. Aj keď už pár mesiacov predtým natáčal Luis Lumiér svoj prvý film, ktorý zachytáva pracovníkov pri odchode z továrne. Pri tom už používa perforovaný filmový pás, aký sa používa dodnes, nie však celuloidový ale vyrobený zo špeciálne upraveného papiera. Pás sa pomocou podávača posúva pred obrazové okienko, kde sa zastaví, aby ho bolo možné osvetliť a potom sa posúva ďalej.

Keď 28 decembra 1895 zasadlo 35 Parížanov v Indickom salóne Grand Café v na Boulevard des Capucines číslo 14, aby si pozrelo predstavenie kinematografu bratov Lumierovcov, nik z nich netušil, že prežíva historickú chvíľu zrodu nového filmového umenia. Zatiaľ čo 28. 12. je príjem Lumiérovcov len skromných 33 frankov, o niekoľko týždňov neskôr, keď svoj program predvádzajú už 20 krát denne, dosahujú príjem 2500 frankov. Premietalo sa 11 filmov s priemernou dĺžkou 1 minúta, takže celé predstavenie netrvalo viac ako 20 minút. Aj napriek tomu to ľudí okamžite nadchlo a nadchýna ich to až do dnes. Na prvé premietanie prichádzali návštevníci zo značnou nedôverou, po niekoľkých dňoch však na predstavenia prúdia zástupy ľudí, ktorí chceli vidieť zázračné oživené obrazy. Prístroj bratov Lumiérových bol po technickej stránke omnoho dokonalejší než iné projekčné prístroje tej doby. Do značnej miery je to zásluha mechanika a konštruktéra, inžiniera J. Carpentiera, ktorý podľa inštrukcií bratov Lumiérových dlho konštruoval prototyp kinematografu. Už 11. júla 1895 tento pozoruhodný prístroj predviedli vedeckej obci. Bratia Louis a Auguste totiž pri prezentovaní kinematografu nepočítali s iným ako vedeckým využitím tohto prístroja. Ich prvé filmy, krátke šoty považované za prvé reportáže, boli toho dôkazom - jednalo sa o kratučké, jednozáberové, nevytriedené záznamy každodennej reality, snímané skôr na demonštráciu možností nového optického vynálezu a zdokumentovanie jednotlivých situácií, než za účelom vytvoriť nejaké ucelené umelecké dielo, či aspoň pokus o pobavenie publika. Známa je odpoveď ktorú dal Antoine Lumiere otec oboch bratov Georgesovi Meliesovi, neskôr slávnemu autorovi fantasticko-magických filmov, ktorý chcel odkúpiť ich vynález za vysokú cenu: „Mladý muž, tento vynález nieje na predaj a pre vás by určite znamenal istú záhubu. Istý čas ho bude možné využívať ako vedeckú kuriozitu, ale okrem toho žiadnu komerčnú budúcnosť nemá.“
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.