Pre novinársku prácu sa Hurban nijako špeciálne nepripravoval a zoznamoval sa s ňou takpovediac v pochode. Vyplývalo to z obmedzených možností národného i sociálneho života na Slovensku, ale aj z pracovnej preťaženosti tohoto muža. Hurbanovi, tak ako aj Ľudovítovi Štúrovi i Jánovi Franciscimu, nebolo novinárske povolanie cieľom, ale prostriedkom, pomocou ktorého mohol vhodne a pohotovo reagovať na meniacu sa situáciu a ovplyvňovať ju. V podmienkach surového nacionálneho útlaku bol však vplyv jeho publicistiky mnohonásobný!

Novinárska činnosť J. M. Hurbana je rozsiahla. Písal veľa článkov do novín a časopisov, ktoré sám vydával. Okrem toho bol dopisovateľom týchto časopisov, almanachov a iných periodík:
•Hronka – vydavateľ Karol Kuzmány (1837)
•Květy - periodikum vydávané v Prahe (1838 – 1845)
•Slovenské národné noviny (1845 – 1848)
•Orol tatranský (1845 – 1848)
•Národné noviny – vydavateľ Karel Havlíček Borovský
•Víděnský denník – pritohavlíčkovské periodikum
•Slovenské noviny a ich príloha Světozor – periodikum vydávané vo Viedni (1857)
•Pešťbudínske vedomosti
•Národné noviny
•Černokňažník (1861 – 1862)
•Sokol – vydavateľ Pavol Dobšinský a Viliam Pauliny-Tóth (1861)
•Letopis Matice slovenskej (1870)
•Slovenské pohľady (1846 – 1851, 1881 – 1887) - vydávané a redigované jeho synom Svetozárom a Jozefom Škultétym
•Česká včela (1842)
•Slovanský pozorník (1842)
•Jahrbücher für slawische Literatur (1844)
•almanach Nitra (1842 – 1853, 1876 - 1877)
•almanach Concordia (1858)
•Lipa (1862)
•Slovenská čítanka (1864 – 1865)
•Tábor (1870)
•Ruch (1882)
•Slovník naučný – vydavateľ Riegler
Jeho príspevky nájdeme tiež v cirkevných časopisoch, akými boli:
•Evanjelické cirkevné noviny (1860 – 1861)
•Stráž na Sione (1871 – 1872)
•Cirkevné listy (1863 – 1871) a iné.

Články a state
1.Čomu nás učia dejiny (Pešťbudínske vedomosti)
2.Hlasy proti slovenčine
3.Slovensko a jeho život literárny
4.Náboženská literatúra

Predpokladáme, že Hurbanove príspevky sú aj v novinách viedenských, peštianskych, záhrebských a iných. Aj zo zbežného prehľadu článkov J. M. Hurbana vidíme ich neobyčajne bohatú tematickú a žánrovú paletu. Písal literárno-historické štúdie, kritiky, recenzie, úvodníky, fejtóny, komentáre, správy i glosy. V príspevkoch sa zaoberal slovenskou i slovanskou národnou prítomnosťou i minulosťou, otázkami školskými, kultúrnymi, národnoobrannými, politickými, ľudovýchovnými, osvetovými, cirkevnými, filozofickými a inými. Hurbanov novinársky záujem, ako aj jeho literárna práca sa dotýkali predovšetkým slovenského života. Bol vždy jeho bdelým strážcom, obrancom, pozorne sledoval jeho pulzovanie a v nie jednom prípade mu dával aj smer. Zo zorného uhla domácich, národných potrieb a záujmov sledoval a posudzoval aj vonkajšie udalosti - európske aj svetové.

Podľa všetkého, Hurbana k novinárskej práci pritiahol o dva roky starší Ľudovít Štúr, ktorý, ako som už spomínala, ho získal pre členstvo v Spoločnosti česko-slovenskej pri evanjelickom lýceu v Bratislave už v roku 1835. Hurban potom zastával rozličné funkcie v Spoločnosti i v Ústave reči a literatúry československej. Stal sa tiež zapisovateľom Ústavy, pričom vybavoval aj jej korešpondenciu s nebývalou horlivosťou.

Na kvalitatívne vyšší stupeň z informatívneho a spravodajského hľadiska postavili spolkové korešpondovanie príslušníci radikálneho tajného spolku slovenskej mládeže spomínanej Vzájomnosti, vedeného A. Vrchovským, B. P. Červenákom, P. Ollíkom a M. M. Hodžom. Tento spolok na návrh Daniela Krnúcha začal vydávať rukopisné Vzájomné listy, ktorých redaktorom v roku 1839, po odchode B. P. Červenáka na univerzitné štúdia do Halle, bol práve Hurban. Touto dopisovateľskou činnosťou, ktorá zabezpečovala kolobeh informácií medzi bratislavským národným strediskom a slovenským vidiekom, Hurban získaval zručnosť v písaní i v komentovaní správ, čo vo svojej novinárskej práci vhodne uplatňoval.