Trenčína z Trebiena.[1]
— Nuž ale sa nám, — pokračuje dáky prerozumný Šelpičan, — vždycky také veci spomínať budú, o ktorých nič nevieme?
— No len no, braček zo Šelpíc, len že sa neťukaj popredku, veď ti človek nemôže hneď všetko na tanieriku pod nos položiť. Oddýchni si trochu a zaraz očuješ, čo je to tá Korytnica. A pokým si budeš oddychovať, ja musím pár slovami o spôsobe, akým chcem písať, sa ohlásiť, pravdaže, toto bude nielen múdre, ale aj slané a mastné, ináč by som to ani nepustil z úst.
Najprv sa osvedčujem, že len veľmi krátko a málo budem písať, aby som tak nepochodil, ako daktorí spisovatelia Novín a Orla,[2] ktorí — neboráci — pre svoje dlhšie články dobreže neboli ukameňovaní! Ačak — to bude dobre?
— Hľaďže ti ho, hľa, hľa! Už chce pichať, ešte nič nepovedal. No veď ti ja dám! — Takto vrtiac nosom, hen od Trebiena sa ktosi zaiká.
Len také malé poháričky vám budem dávať spočiatku, aby ste mi moju zlatú Korytnicu veľmi neohovorili!
— No veď už len dávaj skôr, nech vidím, čo je to za voda, čo za Korytnica, čo za poháriky: postea addemus nos opinionem nostram![3] — Takto sa zvedavý čitateľ Nitry[4] domáha!
Hovorím vám, že chcem byť stručný. A teraz už dosť na tomto prvom poháriku, z ktorého vidieť, že od neho dajedným v nose zavrtelo. Veď aj mne sa zakrútilo v nose, keď som prvý v Korytnici vypil.

[1] od Trnavy zo Šelpíc a od Trenčína z Trebiena — Podľa obyvateľských prezývok v Šelpiciach merajú rozum (aj Rozumkovo). O Trebieni (teraz súčasť obce Adamovské Kochanovce v okr. Trenčín), kde pred päťdesiatimi rokmi stáli už iba 4 domy, sa nám nepodarilo nájsť obyvateľskú prezývku. Hurban obidva názvy používa na označenie zaostalosti, nedôverčivosti voči novotám.
[2] spisovatelia Novín a Orla — ide o Slovenskie národnie noviny a ich literárnu prílohu Orol tatranský; vychádzali dvakrát týždenne v r. 1845 — 1848.
[3] postea addemus nos opinionem nostram — (lat.) potom povieme svoju mienku.
[4] Nitra — almanach Nitra, ktorý začal Hurban vydávať r. 1842


Záver

Na záver si dovoľujem vzdať hold tejto veľkej osobnosti slovenského národa

Významná osobnosť evanjelickej cirkvi a celého slovenského národa ThDr. Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom, kde má postavený aj pomník na miestnom cintoríne. Pripomíname si 120. výročie úmrtia jedného z hlavných predstaviteľov tzv. starej školy hlavného prúdu slovenského národného hnutia v 60. a 70. rokoch 19. storočia. Na jeho počesť vznikla aj známka s jeho podobizňou.


Slávnostné vyhlásenie Roka Jozefa Miloslava Hurbana

Rok 2007 na pôde NR SR slávnostne vyhlásil predseda národnej rady Pavol Paška spolu s predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavlom Sedláčkom za Rok Jozefa Miloslava Hurbana. Aj takýmto spôsobom a viacerými sprievodnými akciami sme si pripomenuli 190. výročie narodenia a 120. výročie úmrtia tohto významného predstaviteľa štúrovskej generácie a prvého predsedu Slovenskej národnej rady, rodáka z Beckova.

Slovensko má iba nemnoho velikánov, ktorí si zasluhujú takú veľkú pozornosť a úctu všetkých občanov. „Hurban, ktorý je jeden z najvýznamnejších slovenských dejateľov, je úzko spätý aj s históriou NR SR a so vznikom slovenskej štátnej reprezentácie,“ pripomenul Paška. Na vyhlásení zaznela aj slávnostná fanfára, ktorú Vladimír Kočický skomponoval špeciálne na túto príležitosť, na ktorej sa zúčastnili aj príbuzní J. M. Hurbana. Parlament o vyhlásení roku J. M. Hurbana rozhodol 30. januára 2007.
Na počesť J. M. Hurbana sa konala vo foyer slovenského parlamentu aj výstava fotodokumentov pripomínajúca jeho život a dielo. Táto výstava neskôr putovala po celom Slovensku. V marci 2007 v Beckove otvorili celoročnú expozíciu venovanú známemu rodákovi. V apríli bol v Trenčíne celoslovenský seminár pre pedagogických pracovníkov o živote a diele J. M. Hurbana. V auguste si pripomenieme 160. výročie zasadnutia spolku Tatrín v Čachticiach. Na J. M. Hurbana ako prvého predsedu SNR sa spomínalo v septembri v múzeu Slovenských národných rád v Myjave. Rok J. M. Hurbana vyvrcholil vo februári tohto roku v Hlbokom, kde pred 120 rokmi zomrel. Ministerstvo školstva sa taktiež pripojilo k oslavám a v polovici februára vyhlási literárnu súťaž venovanú Hurbanovi.

J. M. Hurban bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 - 1849. Bol vydavateľom a redaktorom najstaršieho literárneho periodika v Strednej Európe - Slovenských pohľadov, ktoré vychádzajú dodnes ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis. Asistoval pri tvorbe novej spisovnej slovenčiny a organizačne ju presadzoval v almanachu Nitra. V júli 1843 na fare v Hlbokom spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom sa rozhodli uzákoniť novú spisovnú normu, tzv. Štúrovu slovenčinu ako celonárodný literárny jazyk Slovákov, a to na základe dovtedajšieho stredoslovenského nárečia.


JOZEF MILOSLAV HURBAN

„Je silná, príťažlivá osobnosť, takmer polstoročie stál v dejinách – v literárnych, aj v tých, ktoré rozhodovali o osude slovenského národa vari v najneprajnejších časoch. A stál nie hocijako, len tak po členky, kdesi pri brehu, ale vždy v dejinnom prúde takmer vždy najmenej do pása. Patril medzi velikánov slovenskej kultúry a vtlačil jej pečať svojej osobnosti“ /Winkler, 1987, str. 7/.