referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Jozef Miloslav Hurban
Dátum pridania: 10.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nikusha12
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 382
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 26.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 44m 50s
Pomalé čítanie: 67m 15s
 
Jozef Miloslav Hurban, tento veľký človek, zostane navždy zapísaný do histórie slovenského národa, so všetkým, čo k tomu patrí – od spisovnej slovenčiny, cez boj za slovenskú hrdosť až po obetavú činnosť pre dobro verejnosti a národa na úkor svojho vlastného pohodlia a bezpečia. Zaslúži si obdiv, úctu a vďaku od každého jedného z nás za všetky veľké činy a za nesmierne odhodlanie, s akým za slovenský ľud po celý svoj život bojoval. Svojím zanietením a obetavosťou pre vznešenejšie ciele a pre väčšie dobro všetkých Slovákov, sa dnes môže právom zaraďovať medzi Najväčšie Osobnosti Slovenska, spolu s takými velikánmi akými boli Ľudovít Štúr či Michal Miloslav Hodža.


PRÍLOHA 1


Úryvok z roku 1861 je z reči J. M. Hurbana, spolutvorcu Memoranda národa slovenského, ktorý bol odovzdaný na Ministerstve vnútra vo Viedni a uviedol požiadavky štátoprávneho riešenia slovenskej otázky v konštitučnej monarchii.



MEMORANDUM


1: „Čo po dištrikte? – tak Hurban rečnil,
keď mŕtvou hrudou ostane,
národ slovenský aby sa zvečnil,
zaujať má vedy pláne:
Musí sa vzdelať, zmravniť, usvorniť,
v duchovnej ríši zhmotniť,
znázorniť –
náš ľud vedu potrebuje.
Učené spolky, národné školy,
akadémie, náuk kostoly,
len v týchto národ jestvuje.

V úrodnú pôdu padli tie slová,
Slovák o nich myslí, dumá –
splápola srdce, vôľa hotová,
skvitnúť musí veda, uma.
Ale prostriedky: kde striebro, zlato?
Skade vyčaríš poklady na to?
Oj, veľká naša chudoba.
Skadé? nuž počuj, vzdelaný svete,
slovenská lipa v úplnom kvete:
Ján Čipka naša zásoba.

Povstal – a stíchli zhovorov vlny,
on sladkým hlasom hovorí:
„Túha po vede naša sa splní,
vzdelanosť si Slovák stvorí.
Ja ta prednášam svoju zdravicu:
Boh nám založiť pomôž Maticu,
žertvujem jej tisíc zlatých.
Sľubujte, páni, a splňte sľuby,
len kto svoj národ i skutkom ľúbi,
je syn pravý Tatier svätých.“

Jak tisíc iskier za meteórom,
tak za Čipkom sľubov roje:
tu samohlasne, tu zvučným chórom
vyslovujú žertvy svoje…

A: A ešte v ten večer sa medzi zhromaždenými upísalo päťtisíc
zlatých – päťkrát toľko, ako dal neskoršie cisár.
 
späť späť   6  |  7  |  8  |  9  |   10   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.