Augustus sa predstavoval ako prvý z občanov a dokazoval republikánsky charakter svojho zriadenia. Nemohol otvorene predstaviť dediča, lebo by priznal, že ide vlastne o dedičnú monarchiu. Všetka moc, sústredená v jeho rukách, mu bola zverená z titulu osobnej moci, a tak právom vyvstala otázka, či sa tento fenomén zopakuje aj v prospech niekoho iného, keď Augusta nebude. Aby zabezpečil nepominuteľnosť nového režimu, rozhodol sa poveriť svojho dediča nevyhnutnými plnými mocami. No v troch po sebe idúcich manželstvách sa mu nenarodil nijaký syn. Najprv si myslel, že dediča našiel vo svojom synovcovi Marcellovi, ktorého v roku 24 pred n. l. oženil so svojou dcérou Iuliou, no ten predčasne umrel v roku 23 pred n. l.. Jeho priateľ Agrippa získal také významné postavenie, že podľa Maecana ho bolo treba buď dať zabiť, alebo oženiť s Iuliou. To sa aj stalo, ale tento, hoci plodný zväzok (päť detí), nebol vôbec šťastný. Agroppa bol prizvaný k moci a dostal hodnosť tribúna a prokonzulské impérium; ale musel slúžiť sprostredkovane, pretože Augustus určil za dedičov Gaia a Lucia, ktorých si roku 17 pred n. l. adoptoval.

Tento plán sa mu však rozplynul, lebo všetkých skosila predčasná smrť: najprv umrel Agrippa roku 12 pred n. l., potom i jeho synovia v roku 2 a 4 n. l.. Zúfalý Augustus znovu vydal Iuliu za nevslastného syna Tiberia, keď ho donútil zriecť sa svojej manželky Vipsanie Agrippiny, Agrippovej dcéry, do ktorej bol veľmi zaľúbený. Adoptoval si svojho zaťa a prizval ho k vláde, no vyhlásil: „Nešťastný národ rímsky, ktorý sa dostane do takýchto pazúrov!“ V lete roku 14 n. l. na ceste po Kampánii Augustus pocítil hrozné bolesti v bruchu a musel sa zastaviť v Nole. Dal si zavolať Tiberia, s ktorým sa veľmi dlho rozprával medzi štyrmi očami. 19. augusta, keď cítil, že sa blíži jeho koniec, si zavolal priateľov a spýtal sa ich: „Dobre som hral pantonímu svojho života?“ a potom po grécky dodal vetu, ktorou sa končia divadelné hry: „Ak sa vám teda páčila, zatlieskajte.“ Jeho telo previezli do Ríma, v noci v mestách, kadiaľ prechádzal sprievod, ho nosili notábli a cez deň bolo vystavené v najvýznamnejších chrámoch. V Ríme Tiberius a jeho syn Drusus predniesli pohrebnú reč. Telo bolo spálené na hranici a popol uložený v mauzóleu, ktoré si dal Augustus vybudovať na Martovom poli. Potom sa zišiel senát, aby si prečítali testament, v ktorom Augustus označil za svojho následníka Tiberia. Ten sa najprv pomodlil a napokon prevzal na seba bremeno štátu.