Zbierka Riziko(1965) je novou úvahou o nieste lásky v živote ,no zároveň aj prejavom nových neistôt. V reflexiách o láske v živote a o živote s láskou pokračovala Bendová zbierkou Variácie na osudovú a nedokončenú(1967). Popri návratoch do minulosti sa tu pokúša odkryť korene problémov, vzdáva sa ilúzií, ale neprepadá pesimizmu. Jej poézia vyúsťuje do úvah o ľudskej existencii, do úsilia čo najviac poznať a poznané vysloviť. Po tejto zbierke nastala prestávka v Bendovej básnickej tvorbe pre dospelých. Až r.1976 vyšiel výber z jej doterajšej tvorby pod názvom Pred zrkadlom. Od konca 40. Rokov sa sústavne venovala aj tvorbe pre deti a mládež. Zaslúžila sa o rozvíjanie jej tradície v nových spoločenských podmienkach. Tento cieľ sleduje v knihách veršov Čačky-hračky(1949), Čo sa robí, čo sa stalo(1950), Vtáčky(1951), Zvieratá(1951) a Priamy smer do Tatier. Posledné tri pripravila v autorskej spolupráci s Jánom Kostrom. V zbierke Pioniersky pochod(1952) sa usilovala o agitačnú poéziu pre deti so zjednodušeným výchovným zameraním. Sama si však uvedomila, že pre literatúru a poéziu pre deti platia tie isté estetické pravidlá ako pre dospelých a že aj táto oblasť si vyžaduje nezjednodušujúci prístup. Obrat v tomto zmysle badať v knihe veršovaných príhod zo života žiakov Bola raz jedna trieda(1956). Láskavý vzťah k deťom, vtipné využívanie komických situácií a charakteristických vlastností detí dokumentujú jej ďalšie knihy poézie a prozy Ako Jožko Pletko poplietol si všetko, Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko, Čiernobiela rozprávka(1962), Frčko a ježko(1962), Kde bolo, tam nebolo(1966) a Opice z našej police(1967). V poslednej sú aj prvky kritiky dospelých. Mimoriadne úspešný bol jej cyklus rozprávaní o Osmijankovi(1967-69), ktorý si deti obľúbili tak v rozhlasovom vysielaní, ako aj v knižných vydaniach. Postava Osmijanka tu sprostredkúva deťom svoje poznatky zo života, zoznamuje ich s objavmi , s drobnými príhodami, s udalosťami a zápletkami, do ktorých sa dostáva. Po tomto cykle vydala knižku Bimbo cestuje a leporelá Mám koníčka bieleho a Zakvákala žabka(obe 1969). Svoje rozprávačské umenie sa pokúšala obohatiť o nové postupy v humoristicko-satiristickom dobrodružnom romániku (s autorským komentovaním vo veršoch) o oživenej kresbe Dobrodružstvá Samka Klamka(1974). Po ňom vydala ešte leporelo Odtrhni si básničku(1978). Pre mládež napísala knihu Prvé kroky(1959), v ktorej na základe rozprávania priblížila život a zápasy komunistov v časoch buržoáznej republiky. Je aj autorkou reportážnej knihy o procese s gréckym vlastencom Manolisom Glezosom.