Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Mária Rázusová - Martáková

- poetka, dramatička, prekladateľka, autorka literatúry pre deti a mládež, sestra básnika a politika Martina Rázusa, manželka Jána Martáka

* 28.06.1905 Vrbica
† 05.08.1964 Bratislava

Vzdelanie

1919 - 1923 Absolvovala Učiteľský ústav v Prešove

Životopis

Mária Rázusová - Martáková učila v Dolnom Srní, v Bratislave a v Martine. V plodnej a sústavnej práci s deťmi prežila osem rokov (1923 - 1931), počas ktorých sa zoznámila i so svojím manželom, tamojším rodákom, Jánom Martákom, neskorším tajomníkom a správcom Matice slovenskej.

Pre chorobu zanechala učiteľské povolanie a pracovala v Matici slovenskej, kde redigovala edíciu Dobré slovo a v roku 1946 detský časopis Slniečko. V roku 1948 odišla do invalidného dôchodku. Za celoživotné dielo dostala v roku 1966 Cenu Fraňa Kráľa in memoriam. Ťažkej chorobe, s ktorou viedla celoživotný zápas, podľahla 5. augusta 1964. Pochovaná je vo Vrbici.

Ocenenia:

1966: Cena Fraňa Kráľa za celoživotné dielo in memoriam

Tvorba

Mária Rázusová - Martáková hlboko zasiahla do mnohých oblastí slovenskej kultúry. Písala literárne profily, kultúrno-spoločenské črty, úvahy, prednášky, správy, polemizovala o prekladateľskom umení a jazyku. Okrem detských časopisov publikovala v periodikách Politika, Národné noviny, Cirkevné listy, Slovensko, Živena, Matičné čítanie, Kultúrny život, Slovenské pohľady a v mnohých ďalších.

Deťom predškolského veku sa vo svojej poézii prihovárala živou rečou, ktorá umožňovala rozvíjať u tejto vekovej kategórie nielen fantáziu a obrazotvornosť, ale napomáhala výrazne kultivovať jazykový prejav najmenších. Jej texty sa vyznačujú peknou slovenčinou, zvonivým rytmom a milou sugestívnosťou, ktorá vzbudí v duši malého čitateľa pocit estetického zážitku, zaujme jeho myseľ a fantáziu malebnými obrazmi zo sveta, ktorý je deťom blízky.

Nezvyčajne široký je aj jej prekladateľský záber, nielen jazykovo, ale aj žánrovo. Prekladala poéziu, prózu, divadelné hry, libretá opier, ľudové piesne či rozprávky. Z ruštiny preložila Lermontovove básne Kozácka uspávanka, Na smrť Puškina, básne S. Maršaka, Lapteva, Gribojedovove Útrapy z rozumu. Z prózy spomeňme preklad Dostojevského románov Idiot a Ponížení a urazení. Z češtiny prekladala básne F. Hrubína, B. Němcovú, zo srbčiny juhoslovanské ľudové piesne a prostonárodné rozprávky. Z francúzštiny preložila Rostandovho Cyrana z Bergeracu, pričom tento preklad odmenil Krajinský úrad slovenský na svojom divadelnom súbehu roku 1938 mimoriadne zvýšenou I. cenou. Z nemčiny preložila H. A. Stolla – Kudrun a Niebelungovia.

Poézia pre deti:

1932: Pestré kvety
1932: Tri rozprávky z neba
1934: Hore grúňom – dolu grúňom
1935: Hrdinovia
1938: Od jari do zimy
1946: Na veselej posiedke
1948: Plamienočka
1950: Zverinček
1953: Farebná záhradka
1953: Pieseň o Váhu
1953: Zatúlané húsa
1956: Zvieratká deťom
1957: Hajaj búvaj
1959: Hop-hop na koníčku
1959: Lietajúci kvet

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk