Porezala si zápästia žiletkou, vrhla sa na sklenú vitrínu v Kensingtonskom paláci, porezala sa nožíkom na krájanie citrónov a pri zvade s Charlesom dokonca vzala vreckový nožík z toaletného stolíka a porezala si hruď a stehná. Vedela, že ju ostatní členovia kráľovskej rodiny pokladajú za problém. Ak jej náhodou pri večeri prišlo zle, zostávala pri stole, hoci mala jednoducho vstať od stola a odísť. Túžila byť vo svojom byte s priateľkami a nemať takéto starosti. Akokoľvek sa jej darilo, nikdy nepočula od svojej rodiny ani od manžela slovko chvály, ktoré v tom čase tak veľmi potrebovala. Keď prijala prvú samostatnú verejnú povinnosť zapáliť vianočné svetla na Regent Street v londýnskom West Ende, bola ochromená od nervozity. Mala strach z toho, že sa jej niečo nepodarí. Cítila sa byt premožená okolím. Jej povaha na verejnosti bola úplne iná ako v súkromí. Istý odborník na poruchy stravovacích návykov sa vyjadril k jej stavu takto:„ Bulimici nepripúšťajú, že majú ťažkosti. Stále sa usmievajú, snažia sa pomôcť druhým, ale pod povrchom sú nešťastní, pretože sa boja dať najavo svoj hnev.” Táto charakteristika na Dianu presne sedela.
Väčšinu svojej ťarchavosti strávila Diana v Buckinghamskom paláci, kým sa pracovalo na ich novom londýnskom dome. Päť týždňov pred narodením Williama sa pár presťahoval do Kensingtonského paláca. Predpokladalo sa, že porodí v súkromí niektorého z palácov, ale Diana sa rozhodla rodiť v Nemocnici sv. Márie v Paddingtone. Bolo to prvýkrát, čo sa mal následník trónu narodiť vo verejnej nemocnici. 20. júna 1982 sa jej začali kontrakcie. Charles ju osobne zaviezol do nemocnice. Chcela porodiť bez liekov proti bolesti, ale keď sa bolesti stupňovali, rýchlo si to rozmyslela. 21. júna o 903 večer porodila syna. Jeho narodením sa obnovilo aspoň aké - také puto medzi manželmi. Diana sa rozhodla dieťa dojčiť a nedovolila mu urobiť obriezku. Mala presne vyhranené názory na výchovu svojich detí. Ich mená už mala vybraté, mali byť William a Harry. Diana si tu uplatnila svoju vôľu, lebo Charles chcel mená Arthur a Albert. Tieto mená sa presadili len ako druhé. Pri výbere krstných rodičov však prevládla Charlesova vôľa. Krstnou matkou sa stala vojvodkyňa z Westministeru, známa ako "Tally", princezná Alexandra, prvá sesternica kráľovnej a lady Sarah Husseyová, jedna z dvorných dám kráľovnej. Posledné menované boli omnoho staršie ako Diana, ale tá si s nimi výborne rozumela, tá prvá jej zas pomohla v prvých dňoch na dvore, ale dnes ju Diana nemá v láske, pokladá ju za „priveľmi dôležitú”. Ďalším krstným rodičom bol Lauren van Post, filozof a dlhoročný priateľ Charlesa.