Všetko sa začalo prvou svetovou vojnou. Hoci Taliansko sa napokon ocitlo na strane víťazov, následky, ktoré nieslo, boli strašné. V povojnovej biede rýchlo získavali sympatie extrémisti – čoskoro malo Taliansko vládu, ktorá sľubovala krajine poriadok. Neprekážalo ani to, že ho dosiahla násilím a diktatúrou. Pred skoro deväťdesiatimi rokmi – 30. októbra 1922 – sa talianskym premiérom stal Benito Mussolini.
Benito Mussolini sa narodil 29. júla 1883 v severotalianskom meste Dovia ako syn kováča a učiteľky. Kvôli svojej divokej povahe a napádaniu spolužiakov, dokonca nožom, bol vylúčený z dvoch škôl. Nakoniec však predsa doštudoval a začal učiť na základnej škole v Gualtieri neďaleko rodného mesta. Svoju povahu však nedokázal skrotiť. Už po štyroch mesiacoch ho vyhodili z miesta kvôli sexuálnym škandálom. Do svojich 26 rokov sa šesťkrát ocitol vo väzení pre ruvačky, výtržnosti a násilie na ženách. Po neslávnom konci učiteľskej kariéry v roku 1902 sa dva roky živil vo Švajčiarsku ako pomocný robotník. Po návrate do Talianska v roku 1904 nastúpil na prezenčnú vojenskú službu. Od roku 1908 skúšal šťastie ako príležitostný novinár a bez úspechu sa pokúsil aj o literárnu kariéru.
Vstup do politiky
V roku 1912 sa Benito Mussolini stal redaktorom straníckych novín talianskej socialistickej strany Avanti (Vpred), o dva roky neskôr už bol ich riaditeľom. V tom istom čase ho však zo socialistickej strany vylúčili pre názorové rozpory ohľadom vstupu Talianska do vojny. Ešte kým narukoval, vydával noviny Il popolo d’Italia, kde už načrtáva víziu svojej budúcej politickej strany. V rokoch 1915-17 bojoval v prvej svetovej vojne až do zranenia črepinami granátu do zadnej časti tela. Hneď po demobilizácii sa vrátil k myšlienke na založenie vlastnej strany. V roku 1919 sa stáva v Miláne spoluzakladateľom polovojenskej politickej organizácie Fasci di Combattimento (Bojové zväzky). O dva roky sa organizácia transformovala na fašistickú stranu s názvom Partito Nazionale Fascista.
Mussolini chcel zaviesť vládu silnej ruky, ktorú budú všetci poslúchať. Robotníkom sľuboval lepšie mzdy, nezamestnaným prácu, podnikateľom vyššie zisky, jednoducho sľuboval všetkým všetko. Keďže ľudia už boli unavení večnými štrajkami a demonštráciami, mnohí jeho sľubom uverili. Zakrátko sa okolo neho zoskupili muži a mladíci, ktorí sa začali obliekať do čiernych uniforiem a dali si meno fašisti. Mussolini z nich vytvoril fašistickú stranu, ktorej cieľom bolo získať všetku moc v štáte. Časť fašistov vytvorila polovojenské ozbrojené organizácie, ktoré vyvolávali na uliciach sústavné bitky a prepadávali príslušníkov iných, najmä robotníckych strán. Mussolini teror v uliciach zámerne stupňoval a sľuboval, že len čo zveria vládu jemu, nastolí všade pokoj a poriadok. Mussoliniho fašistická strana odstránila všetky občianske práva a slobody, podriadila si celé vedenie štátu, súdnictvo, školstvo, kultúru a začala ľuďom predpisovať aj to, čo si majú myslieť a ako sa majú správať.
Po volebnom víťazstve v roku 1922 donútili fašisti kráľa Viktora Emanuela III., aby Mussoliniho vymenoval za ministerského predsedu. Ako 39-ročný sa stal Mussolini najmladším premiérom v histórii Talianska. Diktátorskými metódami sa mu podarilo stabilizovať ekonomiku, znížiť nezamestnanosť a dosiahnuť prosperitu. Otvorene diktátorskými metódami začal Mussoliny vládnuť od roku 1925, odkedy sa necháva titulovať ako capo del governo e duce del fascimo (šéf strany a vodca štátu). Je nastolená diktatúra jedinej politickej strany, zavedená cenzúra a politickí oponenti sú zastrašovaní a bez rozsudkov vraždení.
Zahraničné výboje
Keď už mal Taliansko pevne v hrsti, začína v 30. rokoch podnikať zahraničné výboje. V roku 1935 bez vyhlásenia vojny prepadol africký Habeš (dnešná Etiópia) a v máji 1936 ho vyhlásil za taliansku kolóniu. Od roku 1939 Taliansko okupuje Albánsko a o rok vytvorí s Nemeckom a Japonskom tzv. Pakt troch. Zúčastňuje sa na útoku na Francúzsko a Grécko, neskôr po boku Nemecka aj na Sovietsky zväz.
V roku 1943 sa však pozícia Benita Mussoliniho začala rúcať. Samotné vedenie jeho strany usúdilo, že bude lepšie zbaviť sa svojho capa del governo e duce del fascimo a dáva kráľovi podnet, aby ho zbavil premiérskeho postu. Mussolini je uväznený, ale po oslobodení nemeckým komandom sa ešte dostáva do čela tzv. Talianskej socialistickej republiky na severe krajiny, plne podriadenej Nemecku. V roku 1945 chce ujsť pred spojeneckými vojskami do Nemecka, ale pri jazere Como je zatknutý aj so svojou milenkou C. Petacciovou a 28. apríla ich partizáni popravili a zavesili za nohy v Miláne.
Pár kuriozít o Benitom Mussolini
Mussolini sa po celý život vyznačoval chorobnou poverčivosťou. Mal smrteľný strach z hrbáčov a inak telesne postihnutých ľudí, ale aj z takých kurióznych vecí, ako otvorený dáždnik. Vlastnoručne si namaľoval štvorlístok pre šťastie na kapotu svojho červeného Alfa-Romeo a nikdy nespravil ani krok bez sošky svätého Antona vo vrecku. Takmer omdlieval pri vôni kadidla a napriek tomu, že prežil množstvo krvavých bitiek, pri pohľade na mŕtvolu mu prichádzalo zle od žalúdka. Ťažko pochopiteľný je jeho odpor proti kúpaniu. Chodieval neumytý aj týždeň a rovnako zriedkavo si menil aj spodnú bielizeň. Dnes je už strnisko na brade imidžovou záležitosťou aj u politikov, ale v jeho časoch sa rozpútal hotový škandál, keď sa na recepcii u španielskej kráľovnej objavil s niekoľkodňovou bradou.
Svoju sexuálnu kariéru odštartoval mladý Benito ako 16-ročný s prostitútkami v mestečku Forlimpopoli. Návšteva bordelu bola odvtedy preňho nadlho takmer každodenným rituálom. Jeho prvou stálejšou sexuálnou partnerkou bola o štrnásť rokov staršia ruská agitátorka Angelika Balabanová. V roku 1909 sa Mussolini zamiloval do Augusty Guidiovej, ktorej matka bola pre zmenu milenkou Mussoliniho staršieho. S touto dámou sa chcel dokonca oženiť, ibaže Augusta nepovažovala jeho „zamestnanie“ politického agitátora za dostatočne stabilné a radšej sa vydala za hrobára. Mussolini sa okamžite „zaľúbil“ do jej mladšej sestry Ráchel. Keď mu ani po prísľube manželstva nechcela byť povoľná, vynútil si na nej sex pištoľou. Pravda je, že si ju skutočne aj zobral a žil s ňou aj s dieťaťom biedne vo vlhkom pivničnom byte. Polepšili si, až keď sa fašisti dostali k moci a Ráchel už s menšími obavami o budúcnosť porodila Benitovi ešte ďalšie štyri deti. Politický potenciál Benita Mussoliniho však preskočil až na ďalšiu generáciu a jeho vnučka Alessandra je dnes poslankyňou parlamentu.
