Jurij Alexejevič Gagarin, plukovník, inžinier, sa narodil 9.marca 1934 v dedinke Kľušne pri Gžatsku. Detstvo nemal ľahké. Obklopovala ho vojnová bieda a nedostatok. Po vojne skončil šiestu triedu základnej školy. Túžil po vedomostiach, no rodina potrebovala, aby čo najskôr zarábal peniaze. Odišiel do Moskvy k strýkovi Savelijovi Ivanovičovi, ktorý ho zaviedol do Ľubereckého závodu, kde sa vyučil za zlievača. Keď dostal prvú mzdu, tridsať rubľov, polovicu poslal matke. Gagarin bol nesmierne húževnatý a usilovný.

Chcel študovať na priemyslovke a potom na vysokej škole. Najprv si musel dokončiť siedmu triedu na večernej škole. Bol dobrým športovcom, a tak mu učitelia odporúčali, aby študoval v Leningrade na telovýchovnom inštitúte. Napokon však dal prednosť zlievárenstvu pred telesnou výchovou. Odišiel na priemyslovku do Saratova. V škole mal zo všetkých predmetov najradšej fyziku. Aktívne pracoval vo fyzikálnom krúžku.

Raz predstúpil pred jeho členov a predniesol im prednášku o zakladateľovi raketovej techniky Konstantinovi Ciolkovskom. Jedného aprílového dňa roku 1955 prišiel do internátu jeden spolužiak a zvestoval: „ V saratovskom aeroklube príjmajú štvrtákov z priemyslovky.“ Gagarin neváhal a zapísal sa do aeroklubu. Učil sa teóriu letectva a pripravoval sa na zoskoky padákom. Po maturite sa rozhodol zostať na saratovskom letisku.

Lietal na stroji Jak 18. Na jeseň zložil skúšky a odišiel do orengurského leteckého učilišťa. Tam si konečne sadol za ovládacie páky rýchleho migu. Stal sa stíhacím pilotom. Gagarin sledoval úspechy sovietskej kozmonautky.

Radoval sa, keď 4. októbra 1957 vyletel do vesmíru sovietsky sputnik, i keď sa 2. januára 1959 odpútala zo štartovacej rampy sovietska kozmická sonda smerujúca na Mesiac. Vtedy v ňom skrsla myšlienka prihlásiť sa medzi kozmonautov. Ako odpoveď na jeho žiadosť mu čoskoro prišla pozvánka na lekársku prehliadku. Všetky prehliadky a testy absolvoval na výbornú. To znamenalo, že má otvorenú cestu do Čkalovska – mesta, kde sa pripravovali sovietski kozmonauti na lety do vesmíru.

Roku 1960 sa stretol s konštruktérom sovietskych rakiet akademikom Sergejom Koroľovom a na jeseň toho istého roku sa začali skúšky, pri ktorých vyberali kozmonauta na prvý let do vesmíru.

Rozhodnutie padlo na Jurijho Gagarina. 12. apríla 1961 bol na kozmodrome Bajkonur nezvyčajný ruch. Bol to deň, ktorý sa zapísal, do dejín ľudstva. Stovky odborníkov čakali na prvý štart človeka do vesmíru. Je 7 hodín a 7 minút a vesmírna raketa Vostok opúšťa kozmodrom Bajkonur. Prvý človek na svete, občan Sovietskeho zväzu, komunista, strávil vo vesmíre 1 hodinu a 48 minút. Svet jasal a oslavoval tento histrický čin. Po vydarenom lete sa stal Gagarin najpopulárnejšou osobnosťou na svete.

Za odvahu dostal titul Hrdina Sovietskeho zväzu a neskôr sa stal poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR. Roku 1968 absolvoval s vyznamenaním Vojenskú leteckú inžiniersku akadémiu N. J. Žukovského a pripravoval sa na ďalší štart do vesmíru. Vo výcvikovom pláne na stredu 27. marca 1968 stálo: Cvičné lety, technika pilotáže. Do lietadla nastúpil aj s inštruktorom kozmonautov V. Serioginom.

Let prebiehal normálne, Gagarin sa vracal na letisko. Vtedy sa spojenie s lietadlom prerušilo. Pátracia helikoptéra našla v lese neďaleko dediny Novosieklovo, asi 84 km východne od Moskvy, trosky Gagarinovho lietadla. Jurij Gagarin zahynul tragicky, no jeho meno sa navždy zapísalo do histórie dobývania kozmu. Na jeho počesť premenovali mesto Gžatsk, neďaleko ktorého sa narodil, na Gagarin.