Gunnar Mattsson

Princezná

Kniha je napísaná podľa skutočného príbehu, a jednou z hlavných úloh si zahral aj Gunnar Mattsson. Všetko sa začína na jednom študentskom večierku. Bolo tam veľa pekných dievčat. No on dlho len sedel. Nakoniec vstal a podišiel k vysokej blondínke s bolestným výrazom v tvári. Bolo to dievča, ktoré mu zmenilo celý jeho nasledujúci život. Po chvíli tanca sa dievča náhle skrčilo a vybehlo von. Vracala. Ospravedlnila sa a chcela ísť domov. Síce sa jej chcel zbaviť, ponúkol sa ju odprevadiť. Po ceste jej rozprával rozprávku. Od toho večera sa myšlienky na ňu nedokázal zbaviť. Hoci vedel, že má jeden z najnebezpečnejších druhov rakoviny - Hodgkinsovu chorobu a každý ho presviedčal, aby princeznú nechal na pokoji, že nemá žiadnu budúcnosť, on jej aj napriek tomu stále volal, brával ju von a napokon sa ju rozhodol vziať za ženu. Princezná stále vracala bolo jej zle a neznesiteľne svrbelo celé telo.

Sobášom jej spočiatku nepripadal ako dobrý nápad. Nechcela Gunnarovi zničiť život. Nakoniec sa ale vzali. Veľmi túžila po dieťati, hoci vedela, že by ju doktori poslali na interrupciu. No aj cez túto prekážku sa dieťaťa dočkala. Každý deň sa prechádzala po parku a pozerala na mamičky s deťmi a rozmýšľala nad vlastným bábätkom. Princeznej sa výrazne polepšilo vďaka správe o dieťatku. Už nevracala tak často a ani pokožka ju už tak nesvrbela. Ale prestala chodiť na ožarovanie a brať lieky aby sa dieťaťu nič nestalo. Bála sa, že jej dieťa zoberú. A kvôli tomu sa jej zdravotný stav podstatne zhoršil. No ona aj tak odmietala akékoľvek prostriedky na liečenie. Striedavo sa jej stav zlepšoval a zhoršoval a spolu s Gunnarom sa im striedali návaly smútku a šťastia. Stále hovorila, že to bude chlapec. Vedela, že to bude chlapec. Verila tomu. Po deviatich ťažkých mesiacoch tehotenstva prišiel pôrod. Bol náročný, dlhý a v nebezpečenstve boli obaja, matka aj dieťa. No princezná napriek ťažkostiam odmietala narkózu a všetko dopadlo dobre.

Dokonca sa stalo niečo, čo si nevedeli vysvetliť ani doktori. Princezná bola úplne zdravá. Ľutovala ženy, ktoré sa pôrodu boja a hovorila, že by rodila aj každý deň hoci s ťažkosťami. Po pár dňoch sa vrátili z nemocnice. Chlapec spal celé noci. Vôbec sa nebudil a neplakal. No princezná prvé dve noci vôbec nespala. Tretiu noc už trocha spala, ale budila sa veľmi často. Cez deň chlapca nespustila z očí. Veľmi sa zmenila. Už to nebola tá istá princezná s bolesťami, bez života. Bola to silná žena plná života a lásky pre svojho syna. Už manželovi nehovorila „milujem ťa“ a keď sa naňho dívala, bola myšlienkami inde. Pri synovi. Ale jemu to tak neprekážalo. Hlavne, že boli princezná aj chlapček zdraví. Druhá časť knihy nazvaná „Princ“ rozpráva o chlapcovi až do jeho jedenástich mesiacov. Ako rástol, menil sa, ako im prinášal šťastie a spoznával nový svet.