Bol nádherný tretí decembrový deň a písal sa rok 1993. V tento deň som prišla na svet a začala sa moja cesta životom. Rodičia mi dali meno Marta. Uvažovali medzi viacerými menami ale nakoniec sa rozhodli pre Martu. Každý sa o mňa veľmi staral, ale rozmaznávať ma predsa len nechceli. Vtedy som bola živou bábikou pre moje dve staršie sestry Martinu a Zuzanu. Konečne prišli prvé slová a slabiky a samozrejme aj prvé krôčiky.

Pamätám si ešte prvé hry s mojimi sestrami, bratrancami a sesternicami. Síce boli odo mňa o viac rokov starší, vždy boli ku mne milí. Ešte teraz si spomínam na to ako ma učili chodiť po dvore alebo ako ma strašil bratranec pieratkom, ktorého som sa vtedy veľmi bála. Ale najviac mi je zábavné, keď som spala každý musel byť ticho a je mi ľúto môjho najlepšieho bratranca, ktorý dostal kvôli mne facku od mamini pretože robil hluk... Sestry a rodičia mi hovorili, že som bola celkom zlaté dieťa aj napriek tomu, že veľmi skoro som nechcela piť mlieko z fľašky a museli ma kŕmiť lyžičkou...

Asi keď som mala tri roky prišiel k nášmu oknu bocian a doniesol nám ďalšie bábätko. Veľmi ma to potešilo mať malú sestru pretože som teraz mala živú bábiku aj ja. Veľa si z toho nepamätám ale niečo už len áno. Pamätám si, že keď začala chodiť v pavúku, páčilo sa jej rozhádzať stavebnicu, ktorú sme s maminou najskôr dali na kopu. Ona sa už len trochu posunula a bááác všetko sa rozletelo po celej obývačke....Mala z toho veľmi veľkú radosť a bavilo ju to aj cely deň.

No nastal čas kedy som musela ísť do škôlky. Najskôr som sa tešila, ale potom som vyplakala potoky sĺz aby sa to konečne už skončilo. Ale našla som si tam aj nových kamarátov, s ktorými sme sa naháňali a vyvádzali celý deň. Po bezstarostných naháňačkách, skrývačkách a bláznovstvách som v roku 2000 nastúpila do prvej triedy. Cítila som sa veľmi čudne, lebo už som bola zvyknutá naháňať sa po dvore. Ale prvý stupeň ubehol rýchlo, i keď mi hodnú dobu trvalo kým som sa naučila písať prvé písmenká... No potom prišiel druhý stupeň. Moc som sa nebála lebo som vedela, že spolužiaci z prvého stupňa budú mojimi spolužiakmi naďalej, aj keď pár spolužiakov od nás poodchádzalo na iné školy.

Všimla som si, že druhý stupeň je o čosi ťažší ako prvý. Viac písomiek a ústnych odpovedí a samozrejme nové predmety k čomu patria aj ťažšie učivá...Teraz som žiačka 8.B triedy. Do tejto triedy chodím celkom rada lebo denne tu zažijem veľa zábavy a niekedy sa mi aj vylepší zlá nálada. Samozrejme k ôsmej triede patrí rozhodovať sa čo ďalej. Na akú školu písať prihlášky... Ja by som chcela vyskúšať Obchodnú akadémiu. Asi idem v šľapajách mojej najstaršej sestry Martiny.

V dospelosti by som sa chcela venovať bankovníctvu a pracovať v banke. Toto je môj najväčší sen. A budem robiť čokoľvek aby sa mi splnil.