referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kvetoslava
Nedeľa, 24. októbra 2021
Francis Bacom
Dátum pridania: 30.11.1999 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Flesh
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 484
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 20s
Pomalé čítanie: 3m 30s
 
Vzdelanie získaval už od roku 1573 (ako dvanásťročný) na Trinity College v Cambridge. Ako veľmi mladý sprevádzal anglického veľvyslanca na francúzsky dvor kráľa Henricha III. Tu sa sústredil na svoju kariéru na dvore anglickej kráľovnej Alžbety I.. Po štúdiách práva sa v roku 1584 stal členom parlamentu, pričom podporoval Roberta Devereux, lorda Essexa, a hoci vystupoval na obranu kráľovnej, ani to mu nevynieslo vytúžené postavenie a kariéru, ale len post mimoriadneho advokáta kráľovnej a čestný titul radcu. Ani podpora kráľovninho favorita lorda Essexa mu nezabránila v tom, aby sa zaoberal vyšetrovaním jeho spiknutia proti kráľovnej v roku 1601, pričom si vzal na svedomie i odsúdenie a smrť svojho dovtedajšieho dobrodinca. Počas vlády Jakuba I. sa mu konečne naskytla možnosť postúpiť na rebríčku, nakoľko nový kráľ podporoval učencov. V roku 1603 ho Jakub I. vymenoval za rytiera, v roku 1607 bol vymenovaný za advokáta, od roku 1613 pôsobil v úrade generálneho prokurátora, od roku 1616 bol členom tajnej rady, v roku 1617 bol lordom strážcom pečate a v roku 1618 to dotiahol až do úradu lorda kancelára a taktiež sa stal barónom z Verulamu. V roku 1621 ho kráľ vymenoval za vikomta St. Alban, no v tom istom roku bol tiež obvinený z úplatkárstva a zbavený úradov, odsúdený k pokute 10 000 libier šterlingov a dokonca aj krátko väznený v londýnskom Toweri. Bacon síce oľutoval svoje činy a zaplatil pokutu, no nakoľko bol obľúbencom kráľa a nevedelo sa, či sa nestal len obeťou intríg, kráľ mu dal po pár dňoch milosť a pokutu mu odpustil, v roku 1624 bol kráľom dokonca zbavený všetkých obvinení. Zvyšok života sa venoval práci na filozofických spisoch a zomrel o dva roky neskôr na následky fyzického vyčerpania po úpale.
Myšlienky a tvorba
Okrem politickej kariéry prispel i k vede, hlavne k filozofii, histórii a literatúre. Je považovaný za otca empirizmu a experimentálnej metódy. Rozvinul nové chápanie úloh vedy a základy indukcie. Cieľom poznania je zvyšovať moc človeka nad prírodou, prostriedkom k dosiahnutiu tohto cieľa je objavenie príčin javov. K tomu je však potrebná reforma metódy, ktorú treba začať očistením rozumu od idolov čiže neustále hroziacich omylov vyplývajúcich zo sklonov rozumu, nedokonalosti a nepresnosti jazyka, nekritického preberania cudzích názorov. Jeho filozofické a literárne diela sú zamerané proti scholastike a sú písané väčšinou po latinsky.
V roku 1597 prehlásil veľmi slávnu vetu: Scientia potestas est, ktorá sa dá preložiť ako: „Vedenie je moc“.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.