V roku 1922 sa začal zhoršovať zdravotný stav Vladimíra Iľjiča Lenina. Nadežda Konstantinovna bola stále pri ňom. Starala sa oňho. 21. januára 1924 Vladimír Iľjič Lenin podľahol svojej chorobe. Aj v tom pre Nadeždu najťažšom období svojho života zostala verná svojej veľkej povinnosti. Počas celého roku 1924 dostávala Krupská zo všetkých končín vlasti tisíce listov od robotníkov, roľníkov, mládeže a detí. Tieto listy ju dojímali a dávali jej chuť do života. Nemohla odpovedať všetkým, čo jej napísali. Dva razy uverejnila v Pravde spoločnú odpoveď na listy a kondolencie, ktoré prichádzali. „Mám k Vám veľkú prosbu“, písala, „nedovoľte, aby Váš žiaľ za Iľjičom sa menil na vonkajšie uctievanie jeho osobnosti.“ Vydala knihu Odkaz Lenina v oblasti školstva a osvety.

Aj naďalej sa venovala svojej práci. Zúčastňovala sa rokovaní celoruského zjazdu sovietov, zvolili ju do jeho predsedníctva. Zvolili ju za členku Celoruského ústredného výkonného výboru aj za členku Ústredného výkonného výboru ZSSR. Publikovala články pri príležitosti výročia smrti V. I. Lenina. Počas celého svojho života sa zúčastňovala celoruských zjazdov politickoosvetových pracovníkov, roľníckych svojpomocných spolkov, na porade výborov pre vzdelávanie národnostných menšín, pripravovala materiál o politickoosvetovej práci medzi robotníkmi, prednášala referáty o zlepšovaní pracovných podmienok a života žien na východe krajiny, o odstránení negramotnosti. Starostlivosť o vzdelávanie dospelých bola iba časť starostlivosti Nadeždy Konstantinovny Krupskej o školstvo a osvetu. Jasne si uvedomovala, že sa v krajine nepodarí zlikvidovať negramotnosť, kým sa nezavedie všeobecná a povinná školská dochádzka detí. V tlači a v osobných prejavoch vyslovovala túto nespokojnosť.
V roku 1929 ju predsedníctvo Celoruského ústredného výkonného výboru vyznamenáva radom Červenej zástavy práce. Stala sa predsedníčkou Spoločnosti marxistických pedagógov.

V roku 1930 Krupskej vychádza kniha Spomienky na Lenina, 1. časť (1893-1907). V tomto roku uverejnila aj list V. I. Lenina petrohradským robotníkom (o hlade) a niekoľko článkov o Leninovi vrátane článku Čo povedal Lenin o kultúre. Vyšla jej aj kniha Čo hovorí Lenin o Kolchozoch a drobnom roľníckom hospodárstve, ktorá mala významnú úlohu v ideologickej príprave más na úplnú kolektivizáciu.

Aktívne sa Krupská zapájala na práci komisie pre zlepšenie pracovných podmienok a života robotníčok a roľníčok pri predsedníctve Ústredného výkonného výboru ZSSR a Celoruského ústredného výkonného výboru, ako aj komisie pre otázky spôsobu života pri Ústrednej kontrolnej komisii – Robotnícko-roľníckej inšpekcii. Zúčastňovala sa naj na formovaní a upevňovaní detského komunistického hnutia v ZSSR. Často a rada sa stretávala s mládežou na závodných, vysokoškolských a obvodných zhromaždeniach, konferenciách, rada prijímala návštevy mladých v Ľudovom komisariáte školstva a osvety, intenzívne si s nimi písala. Veľkú pozornosť venovala práci knižníc, lebo bola presvedčená, že jedine s ich pomocou možno „vedomosti urobiť základnou zložkou života“, efektívne vychovávať masy v komunistickom duchu. Vo februári 1931 Krupskú zvolili za čestnú členku Akadémie vied ZSSR.

Naďalej pracovala na knihách a statiach o Leninovi a plnení jeho odkazu. Publikovala pedagogickú a osvetovú problematiku a viedla rozsiahlu korešpondenciu pedagogickej povahy. Nadšene propagovala aj divadelné umenie a film, pozorne a rozvážne ho recenzovala. Venovala veľa času a energie aj teoretickým pedagogickým strediskám v sovietskej krajine, vedecko-výskumným pedagogickým ústavom. Prispela aj do formovania viacerých spoločenských vied v ZSSR. Krupská bola vynikajúca marxistická teoretička, vykonávala veľmi veľa pre rozvoj sovietskej pedagogiky.

27. februára 1939 Nadežda Konstantinovna Krupská zomrela.