Juraj Jánošík životopis

JURAJ JÁNOŠÍK

Strohé historické záznamy hovoria, že Juraj Jánošík bol synom poddaného z Terchovej. Pokrstili ho vo Varínskom kostole. V matrike nachádzame zápis, ktorý zaznamenal miestny kňaz Michal Smutko v januári roku 1688:

„Dňa 25. Tohože mesiaca som krstil dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia boli Jakub Meriad a Barbora Krištofiková z Terchovej.“

Poddanská obec Terchová prináležala strečnianskemu panstvu, ktorého centrum bolo v Tepličke nad Váhom. Majiteľmi panstva boli v tom čase Löwenburgovci. O detstve a dospievaní Jánošíka vieme veľmi málo. V čase jeho mladosti vypuklo posledné zo stavovských povstaní uhorskej šľachty proti moci Habsburgovcov. Viedol ho František Rákoczi II. Jánošík nadchnutý ideálmi povstania sa dal zverbovať ku kuruckým vojakom. Urobil tak na podnet plukovníka Viliama Vinklera v decembri roku 1707, v necelých svojich dvadsiatich rokoch.

V auguste roku 1708 v bitke pri Trenčíne utrpela kurucká armáda rozhodujúcu porážku. Vtedy cisárski vojaci zajali takmer 400 povstalcov. Medzi nimi aj Juraja Jánošíka. Sľubmi a hrozbami prinútili zajatcov k vojenskej službe na strane cisára. Tak sa stáva labancom. V roku 1710 ho nachádzame na Bytčianskom zámku, kde patril k tunajšej strážnej posádke. V tom čase tam väznili zbojníka Tomáša Uhorčíka z Predmiera, s ktorým sa Jánošík spriatelil a dopomohol mu k úteku z väzenia. V roku 1710 na žiadosť otca Martina Jánošíka generál Ebergéni prepustil syna Juraja z vojenskej služby. Tento sa vrátil domov do Terchovej. Jánošík po návrate domov sa v zime tajne stretol s Tomášom Uhorčíkom, ktorý na jar 1711 sa zišiel s niekoľkými bývalými druhmi. S nimi uskutočnil niekoľko prepadov na Morave. Ozbíjania vsetínskych židovských obchodníkov sa už po prvý raz zúčastnil aj Juraj Jánošík. V septembri 1711 (pravdepodobne 29.- na Michala) zložil Jánošík zbojnícku prísahu a čoskoro sa stal zbojníckym kapitánom. Uhorčík sa tohoto postu vzdal, keďže sa oženil a odišiel do Klenovca, kde žil pod menom Martin Mravec. Pracoval tam ako obecný hudec a pastier. Jánošíkovo zbojníčenie trvalo jeden a pol roka. Jeho najväčšia časť spadá do letného a jesenného obdobia roku 1712, kedy uskutočnil so svojimi tovarišmi najviac zbojníckych prepadov. Ozbíjal baróna Pavla Révaya, grófku von Schardon, zemana Ladislava Zmeškala, žilinského obchodníka so súknom Jána Šipoša, zlatníka Jána Skalku, Alexandra Ottlíka. Byť vodcom zbojníckej družiny nebolo ľahké.

Preto Jánošík väčšinu akcií pripravoval iba s malým počtom jej členov. Niektorí tovariši však podnikali na vlastnú päsť. Jedným z týchto prípadov bolo aj postrelenie domanižského farára Juraja Vrtíka v Suchej doline pri Fačkove, ktorý na následky tohoto zranenia zomrel. A práve tento čin jeho dvoch tovarišov, Turiaka a Plavčíka, neskôr Jánošíkovi pri súde priťažil. Hrachovský kaštieľ bol prvý, ktorého väzenie zbojník Jánošík spoznal. Uväznili ich tam spolu s Uhorčíkom v októbri 1712, ale na intervenciu podžupana malohontskej stolice Lániho, ich prepustili. Zimu na prelome rokov 1712 a 1713 Jánošík trávil v Kokave a blízkom Klenovci u svojho priateľa Uhorčíka. Koncom februára alebo v marci roku 1713 asi tridsať drábov liptovskej sedrie pod vedením zemana Andreánskeho prišlo do Klenovca. V noci obkľúčili Uhorčíkov dom a Jánošíka s Uhorčíkom zlapali. Vtedy ešte netušili, že zlapali zbojníka Uhorčíka, keďže tam ho poznali pod menom Mravec. Chytili ich liptovskí drábi a odviedli do Liptova. Tu ich väznili v Palúdzke v Palugyayovskom kaštieli Vranovo. Stoličný súd Juraja Jánošíka súdil vo Svätom Mikuláši v dňoch 16. a 17. marca 1713. Súdu predsedal podžupan Liptovskej stolice Ladislav Okolicsányi. Prokurátorom bol Alexander Čemický, úradne prideleným obhájcom Baltazár Palugyay. Prísediacimi boli zástupcovia liptovskej a trenčianskej stolice. Po vypočúvaní prokurátor Čemický vystúpil so žalobou, v ktorej žiadal pre súdeného trest smrti. Po ňom nasledoval s obhajobou Baltazár Palugyay. Poukázal na poľahčujúce okolnosti, na mladý vek obvineného, na skutočnosť, že nikoho nezabil ani nezranil. Uviedol, že pri prepade domanižského farára nebol prítomný. Žiadal pre súdeného Jánošíka úplné omilostenie. V druhý deň súdu Jánošíka podrobili trpnému vypočúvaniu, ktoré bolo spojené s mučením. Potom už stoličný súd vyniesol rozsudok:

„ Ponevač podepsaný /Obžalovaný/ Juro Janošak zavrhujúce prikázaní jak božské, tak též zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vůdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek /Pripravil/, áno jako se z jeho vlastného vyznáni zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže prestrelili a bezbožne zamordovali. Tak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnatý a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený.“

Popravu mladého dvadsaťpäťročného Jánošíka vykonali ešte v podvečer 17.

marca 1713 na mikulášskom popravisku „Šibeničky“.