Sovietska akadémia vied reagovala na udelenie Nobelovej ceny mieru Andrejovi Sacharovovi hystericky, vyjadrili svoje rozpaky a rozhorčenie, udelili Cenu mieru človekovi, ktorý svojou činnosťou podkopáva vec mieru, mierových rovnoprávnych vzťahov medzi národmi a podnecuje nedôveru medzi národmi. Tvrdia, že ZSSR dôsledne uskutočňuje politiku mieru, a uvoľnenia medzinárodného napätia, a že práve sovietska vláda je tá, ktorá prejavuje iniciatívu a dôsledne bojuje za zákaz skúšok atómových zbraní, za obmedzenie závodov v zbrojení, za zníženie výzbroje a ozbrojených síl, za zachovávanie suverenity jednotlivých štátov a vzájomného nezasahovania sa do vnútorných záležitostí. Sacharov naopak bojuje proti tejto politike a vyzýva Západ, aby neveril sovietskemu štátu. Sacharov vystupuje ako odporca sovietskej mierumilovnej zahraničnej politiky.
Naopak Výbor pre udelenie Nobelovej ceny Sacharova prehlasuje za „hlas vedomia celého ľudstva“.
V roku 1980 bol akademik Sacharov na základe Brežnevovho dekrétu zbavený svojich vyznamenaní, titulov a štátnych cien a bol deportovaný do mesta Gorkij. Býval v malom byte na predmestí. Bol pod nepretržitým dohľadom polície, ktorá mu bránila priateľským návštevám. V jeho neprítomnosti mu prehľadávali byt, ukradli mu jeho rukopisy a obmedzovali jeho osobnú slobodu. Nemal žiadne kontakty, bol v absolútnej izolácii. Zbavený možnosti stretnutia sa s kýmkoľvek okrem svojej ženy a dvoch ľudí, ktorí mali povolenie od KGB. Ani lekári mu nemohli poskytnúť lekárske ošetrenie. Jeho korešpondencia bola kontrolovaná.
Vyhnanstvo do Gorkého zbavilo Sacharova základných ľudských práv a taktiež privilégií člena sovietskej Akadémie vied. V máji 1981 slávil Andrej Sacharov svoje 60. narodeniny. Pri tejto príležitosti usporiadala newyorská akadémia vied veľké sympózium, na ktorom sa zúčastnilo desiatky významných vedcov z celého sveta. Andrej Sacharov však svoje narodeniny musel osláviť v exile v Gorkém. V Sovietskom zväze bolo jeho jubileum dokonale utajené. Ale svetová verejnosť usporiadala po celom svete pocty.
V roku 1987 mu Michael Gorbačov dovolil vrátiť sa do Moskvy aj zo svojou ženou Jelenou Bonnerovou. Zomrel 14. decembra 1989. Viedol boj za politické, ale aj za základné ľudské práva a slobody. Sacharov bol vedec oddaný vede a mieru, chcel vytvárať podmienky pre lepší život ľudí, nechcel ničiť a znečisťovať ovzdušie a zabíjať ľudí. Zaoberal sa vojenskými, tak aj mierovými výskumami termonukleárnych reakcií. Bol otcom sovietskej vodíkovej bomby, vďaka jeho myšlienkam Sovietsky zväz dohnal dokonca i Spojené štáty. Ako politik bol odvážny, nekompromisný, prezieravý i neústupný. Jeho neústupnosť bola zdrojom nepochopenia, údivu i odsudzovania. V jeho ľudskom srdci bolo dostatok miesta pre všetkých, ktorým bolo ukrivdené, boli prenasledovaní, posielaní do vyhnanstva.
